Zbojník Jurko

Hravé převyprávění slovenské národní legendy pomocí jednoduché animace a hudby. Sice sem tam nějaká scéna byla jednoduchá až moc a vypadala spíš jako nehotová skica, ale i tak to všechno funguje v pořádku. Dialogů je tu naprosté minimum, občas trocha zpěvu, Viktor Kubal prostě radši vyprávěl obrazem. Krvavá paní je sice ještě lepší, ale i Jurko si čtyři hvězdičky zaslouží. (19.03.2023)

Souhlasím s kolegy, kteří filmu vyčítají především jeho délku. Zbojník Jurko mohl být kratší, tím by získal na lepší intenzitě vyprávění, kdy opravdu snímek obsahuje pár hluchých či nudnějších míst. Na druhé straně je potřeba ocenit jednoduchou, místy humornou a zábavnou animaci. Jánošík je tu prezentován skoro jako hrdina po vzoru amerických animáků stylu Supermana a Batmana. Nic ho nezastaví, přepere mnohonásobnou přesilu a disponuje skoro až nadpřirozenými silami. Tuto úvahu reflektuje i závěr, kdy Jánošík se umně dostane z vězení a jeho legenda žije dál, neboť uniká jisté smrti a je vidět jen jeho obrys na vrcholku hory. Američané zkrátka mají Kapitána Ameriku, Češi Krakonoše a Slováci Jánošíka. (19.03.2023)

Prvý slovenský celovečerný animovaný film, ktorý nastavil latku naozaj vysoko. Niekomu sa možno nemusí páčiť Kubalova animácia, ale práve ona je podľa mňa obrovským plusom tohto filmu, pretože je vo svojej jednoduchosti skvele funkčná a treba dodať, že aj veľmi komická. Hudobná stránka filmu je takiež veľmi vydarená. Jánošík nezomrel, Jánošík žije :) (14.04.2008)

Kubal je Kubal, nemusí sa páčiť každému a animácia je natoľko svojská, že sa dá spoznať na prvý pohľad. Jeho postavičky sú veľmi sympatické, či už kladné alebo záporné, vo filme sa nad tým ani veľmi trápiť netreba, všetko, čo sa deje, je vtipné a niektoré finty akoby prišli do filmu zo súčasnosti. Takýto modifikovaný a vylepšený príbeh o Jánošíkovi rozhodne patrí k zlatej slovenskej klasike. (15.01.2015)

Usadil som sa pri tom blkotajúcom ohni bez muža, načúvam z diaľky skautský hluk turistov ako prespevujú slávu na Terchovského Jánošíka. Potmehúdsky si spomínam na udalosť. „Viktor vstaň, poďte preč so mnou. Tu nie je miesta.“ Z voluntaristickej dražby pozostatkov Jurka utekáme krovinami, mestskými stokami, prekonáme vnadné túžby bordel Rougue a čarokrásnou nocou vinieme sa vpred k piedestálu plechového Jánošíka. So všetkou imaginárnou slušnosťou spĺňame kritériá rakúskej dvornej etikety a hádžeme kus plechu priamo dole svahom. Na jeho mieste mi Viktor rozpráva príbeh zrodenia, zrodenia mystériá nedozernej jasnosti a musím si pri tom návale emócií sadnúť. Zahmlí sa mi pred očami, Viktor to pozná, je pokojný, je spúšťač imaginária, prenecháva javisko Bielej Pani, ktorá nemá vedecké poznatky, ale svojou duchovnou prítomnosťou vovádza evokatívnosť do mysle, čerí ju a zrak, upnuto upriamuje pozornosť na Jurka, ktorého nenávidím, až plačem. Milej mojej odkaz nemožno dať, zbrane moderny sú neúčinné, eventuálna sila je tajomne uchovávaná v opasku daný mu z priezračnej lásky opantanej mimózou štrukturálnych molekúl osudov poddanstva a zbedačených zverstiev. Postoj! maloverná duša, tragickosť popravy nesie hrbáč dívajúc sa na večný svit nepoškvrneného sena. Vystúpila z davu, zhliadla v diaľke kubalovský obrys a ten dal falošnú nádej v budúcnosť žitia utkvelých predstáv mierne poddaných ľudí. Vznášam sa nad zeleňou posiatou krvou, s tebou moje srdce trpezlivo tlčie, očakávam triumfálny návrat, egoisticky upínam vyschnuté ruky nad zvukom a animáciou vnárajúcimi sa do každej telesnej dutiny bohom vytvoreného človeka. „Dosť, kričím drábsky,.....Viktor ma privádza späť. Nevďak obmedzenosti strpčuje mi počiatočné svitanie viditeľného sveta a kladie erudované požiadavky na Zbojníka Jurka. Chvením nevládzem sa niesť a upadám do kolísky života. Úprimný atak na ľudskosť a spytovanie svedomia nesie so sebou ceruzka Viktora, čarujúca paralelný pocit dokonalosti. Excelentná previazanosť realizmu s mystériom legendy na podnose Viktorovho šarmu a osobnosti. „Čo si to, preboha, Viktor vytvoril ?“ http://www.youtube.com/watch?v=pjelGTCLqZI&NR=1 (27.12.2010)