Tisícročná včela

Tisícročnú včelu som nevnímal ako seriál, skôr ako poriadne dlhý film. Dlhý a dobrý, vynikajúci. Jakubisko mi je v mnohých ohľadoch pomerne cudzí, možno preto väčšinu z jeho tvorby nechápem a nepáči sa mi, počnúc už Kristovými rokmi. Ale jeho "epickú" tvorbu: Sedím na konári, Tisícročná včela a Perinbaba, obľubujem. Ospravedlňuje v mojich očiach všetko predtým i potom nakrútené, dokonca aj to nevidené. Včela je v dobrom slova zmysle slovenská (asi viac zásluhou Jaroša, než Jakubiska), je výborne nasnímaná, má fascinujúcu atmosféru doplnenú úžasnou Hapkovou hudbou. K tomu herecké obsadenie s excelentným Jozefom Kronerom v čele, tak čo by sme ešte chceli viac. Ani vlastne neviem, či existuje iný slovenský film, ktorý by som si cenil viac. (28.11.2015)

Tak toto sme presne my. Sme ako tie včely, iba robota nás spasí. Nič nám nezostáva len robiť, aby sme vyžili, ako sa patrí. Veru, sme my ako tie včely. My, Slováci. Národ slovenský. Chcete vedieť aké máme nátury a čo drieme hlboko v našich dušiach? Nádherne, silne poeticky, to vykresli spisovateľ Peter Jaroš vo svojej knihe. Veľmi dobre sa to číta. Krásna, ľúbozvučná hra so slovami a citmi. Slovenský režisérsky guru Juraj Jakubisko túto literárnu predlohu taktiež bravúrne spracoval. Tým pádom sa môžeme pochváliť hneď dvoma skutočne výnimočnými umeleckými dielami. Perfektný román a päť hviezdičková filmová adaptácia. "Tisícročná včela". ***** (12.04.2013)

Jakubisko pred natáčaním Tisícročnej včely správne pochopil, že kúzlo historického seriálu, respektíve ságy spočíva v detailnom a pravdivom zobrazení reálií doby a v navodení jej atmosféry. Bohužiaľ akoby počas nakrúcania tento zmysel strácal a čím ďalej tým viac sem primiešaval svoje klasické ingrediencie, ktoré, povedzme si pravdu, už väčšine národa po rokoch tak trochu lezú na nervy. Ale dobre, aspoň sa jedná o silný autorský počin. Celá sila Včely však stojí na charizmatickej slovenskej hereckej smotánke, ktorá drží nad vodou aj slabšie momenty. Tie najsilnejšie sú tie, kde je Jakubisko čisto v područí látky a nepredvádza sa. Mám pocit, že prvé dve časti sú silnejšie aj napriek vojnovým a masovým scénam štrajkov v polovici druhej a asi to bude mať niečo spoločné s prítomnosťou Jozefa Krónera. (04.01.2014)

Nevybavim si úplně filmovou verzi, ale pocitově mi nepříjde, že by se od ní seriálová verze nějak víc odlišovala, a přidávala například nějaké výraznější dějové linky či momenty. Je pravdou, že obě dvě verze dokážou přenést na diváka tu správnou poetiku, kterou tvůrci zamýšleli ukázat. Stejně tak tu vidíme příběh jedné rodiny na přelomu dvou století, na jejímž pozadí se postupně vytvářejí dějiny Slovenska. Výborný Kroner, Kvietik a Dočolomanský, reprezentující rozlišné charaktery dané doby. Stejně tak Jakubisko či Hapka se svým klasickým tvůrčím přístupem. (25.08.2024)

„Znášajú med celé tisícročia. Jedna padne, druhá ju nahradí. Všetko ich nivočí. Mráz i my, ľudia. Ale včelstvo je tu stále. Vari večne.“ Zhmotnený magický realizmus. Juraj Jakubisko je úžasný epický filmár. Extravagantný, excentrický a introvertný zároveň. Mnohé scény môžu pôsobiť absurdne, ale v kontexte celkového príbehu napokon pôsobia fascinujúco. Dokáže stvoriť nenapodobiteľnú, až halucinogénnu atmosféru (bohužiaľ niekedy na úkor scenára, čo tiež nie je dobre). Nanešťastie, akonáhle sa pustí do tragikomického príbehu na priestore niekoľkých hodín, začne sa v parádnom karnevale strácať. Tempo stagnuje a atmosférické scény, snáď ani nepochádzajúce z tohto sveta, sa bolestivo striedajú s normálnymi, obyčajnými. To je i prípad - inak úchvatnej - Tisícročnej včely, nakrútenej podľa (výborného a vtipného) románu Petra Jaroša. Spisovateľ sa podieľal na scenári, filmové finále sa však napriek tomu od knižného veľmi líši. O 11 rokov staršie Červené víno (tiež epická rodinná sága odohrávajúca sa naprieč desaťročiami len s tým rozdielom, že včely vymenila za hrozno) je mi predsa len trochu bližšie, lebo o takej atmosfére, akou disponuje Tisícročná včela, síce môže Červené víno len snívať, ale zas má lepší scenár. Napriek tomu stojí štvorhodinový príbeh rodiny Pichandovcov bez debaty za hriech. Určite to najlepšie, čo slovenský národ natočil. Film som nevidel, ale miniséria je geniálna. Mohlo by sa zdať, že po odchode Krónera (ktorý hrá len v prvých dvoch dieloch zo štyroch) výrazne utrpí, ale ono je to umelecký zámer: z magickej prvej polovice sa v druhej stane temná dráma nevyhnutne smerujúca k takému koncu, k akému smeruje. Keď sa vo finále začne realita preplietať s "predstavami", je to úchvatné. Sranda je, že Jakubisko sa s tým fakt nebabral, u mnohých scén chýba základná logická vnútorno-dramaturgická štruktúra (videl som tento seriál stokrát, ale dodnes sa nájdu scény, u ktorých ani len netuším, či sa odohrávajú pár minút po predchádzajúcej, alebo o rok neskôr), no nielenže to nevadí, ale dokonca to má zásadný podiel na skvelej snovej atmosfére. (09.09.2017)