Skafander a motýľ

Locked-in Syndrome → E S A R I N T U... , → Jean-Dominique Bauby . Ako som pred nemalou chvíľou sľúbil, podujal som sa na obtiažny, fyzický film Skafander a motýľ, od profesionála Juliana Schnabela, ktorému som sa ale dlhú dobu vyhýbal, pretože som ešte nebol „mentálne vyspelý” , aby som ho zvládol na jeden záťah. Je to predovšetkým extrémne náročná, filmová záležitosť, ktorá ale nie je určená pre úplne každého jedinca ? Oslovili ma v ňom najviac : 1. herecký výkon Mathieua Amalrica, ktorý sa strhujúco prevtelil do J-Do Baubyho, a síce to neprebehlo až takým extrémnym spôsobom, ako keď sa upútal na vozík Daniel Day-Lewis, čo taktiež stvárnil reálne jestvujúceho človeka - Christyho Browna vo fenomenálnom snímku - Moja ľavá noha, stále sa jedná o kvalitatívne vyvážený výkon, hodný rešpektu a obdivu ! Bauby komunikuje i svojim vnútorným hlasom, ktorý počuje iba on sám, ale najmä rozumie všetkému, čo mu rozpráva protistrana, čiže pomocou špeciálnej abecedy bol schopný žmurkaním svojho oka nadiktovať terapeutke knihu, podľa ktorej sa nakrútil veľmi podarený film z roku 2007, pričom vtedy mali premiéry parádne snímky, na aké môžme dnes už iba spomínať so smutnou nostalgiou na tvári... Zaujímavá je účasť dvorného d. p. Stevena Spielberga, 2. Janusza Kaminskiho, ktorý naprosto špeciálnou metódou sprostredkováva svet Jeana-Dominiquea Baubyho + 3 .STRIH - strihačky Juliette Welfling, je fantasticky účinný ! PS : 4. Režisér Schnabel nakrúca naozaj výnimočne, a našťastie nie je tak filmovo plodný, ako trebárs Woody Allen, čiže už mi nebude extra dlho trvať, pokým doženiem jeho zopár snímkov... Víkend s Julianom stál za to ! (17.02.2019)

„Mať milenku predsa nie je žiadny dôvod pre to, opustiť ženu a svoje deti.“ Mathieu Almaric (MNÍCHOV, QUANTUM OF SOLACE) je herec, kvôli ktorému bez problémov zostanem hore do polnoci, aby som si nejaký jeho film pozrel v televízii vo „filmovom klube“ v pôvodnom (francúzskom) znení s titulkami a vôbec nebudem rozmýšľať nad tým, že som si daný film mohol zohnať inak (napr. na DVD) a nemusel byť kvôli tomu do noci hore. Almaric je charizmatický človek a SKAFANDER A MOTÝĽ vychádza zo silného skutočného príbehu, keď šéf-editor časopisu Elle, kurevník Jean-Dominique 'Jean-Do' Bauby, po infarkte (v mladom veku) ochrnul a dokázal s okolím komunikovať len okom. V tom mu pomohla znalosť milovaného knižného veľdiela, „Grófa Monte Christo“ (ktorého ŽENSKÚ verziu, prenesenú do súčasnosti, chcel reálne napísať). V Dumasovom geniálnom románe vystupovala rovnako ochrnutá postava starca, ktorý s okolím komunikoval vyčerpávajúcim (ale aspoň nejakým) žmurkaním (jedno žmurknutie „áno“, dve žmurknutia „nie“). Takže ste mu mohli klásť len otázky, na ktoré sa dalo odpovedať áno/nie. Prípadne dokázal skladať vety, ale iba písmenko po písmenku: teda ste mu hovorili pomaly abecedu a ak pri nejakom písmene žmurkol, bolo to TO písmeno, ktoré mal na mysli, zapísali ste si ho, zasa ste začali s abecedou, zasa žmurkol a takto ste pomaly ale isto spolu skladali slová, až sa vám z nich stávali celé vety (takto 'Jean-Do' na lôžku „napísal“ celú knihu, neuveriteľné). SKAFANDER A MOTÝĽ je pôsobivá dráma, ktorá sa neľutuje a to je vždy super. (28.05.2011)

Dojemný a "neuveritelne skutočný" príbeh človeka, ktorý napísal román len mrknutím oka. Prvá hodina je priam dychvyrážajúca a úžasná, v tej druhej nastala určitá monotónnosť bez silnejšej emocionálnej katarzie. Každopádne to čo predvádza kameraman Janusz Kaminski sa inak ako genialita nazvať nedá, spolu s režisérom Schnabelom invenciou rozhodne nešetria. Citlivo natočený, umelecko vysoko kvalitný film a viac než dôstojne vzdaný hold jednému zaujímavému a v podstate obdivuhodnému človeku. (18.03.2008)

Souhlas s originálním pojetím první poloviny filmu, snímané z pohledu paralyzovaného hrdiny. Pokračováním ve stejném duchu, bez následné roztříštěnosti, by mohlo být dosaženo efektu připomínajího utrpení bezmocného brouka z Kafkovy Proměny a divák by měl umožněno vcítit se do života, omezeného pouze na několik úhlů pohledu více, než ilustrativním připomínáním toho předchozího. (20.09.2009)

Pro jednou si odpustím zlehčování: tenhle film, tenhle životní příběh, si totiž nic takového nezaslouží. Je nepříjemnou, emotivní připomínkou faktu, že nic na tomto světě nemáme jisté, že další prožitý den není samozřejmostí a je třeba si vážit i podobných "maličkostí", jako je schopnost hýbat se, jíst, mluvit, zkrátka mít kontrolu nad vlastním tělem. Bez přebytečného patosu a tak věrně, jak to jen přes obrazovku lze předat, projdeme si s Jean-Dominicem a lidmi z jeho okolí drásavými momenty v nemocnici i vzpomínkami na několik předchozích, klíčových událostí v jeho životě. Ráda bych dala 5* za tu sílu sdělení, musím bohužel připustit, že hláskování bylo na můj vkus až moc a místy to trošku nudilo. Nepochopím, jak se takovým způsobem dala sepsat celá kniha... skutečně frustrující představa. Kupodivu mě film nerozbrečel, převaloval se mi však v hlavě do pozdních nočních hodin a nejspíš na něj budu ještě dlouho vzpomínat, stejně jako na snímek "Vtip" o ženě s rakovinou. 88% No, když mi to zůstane strašit v lebce dost dlouho a intenzivně, dost možná ještě tu hvězdičku do maxima přihodím. (05.12.2011)