Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Rok 1992, začátek Sarajevské blokády. Nepokořitelný duch obleženého města nenechá nikoho nedotčeného, novináře nevyjímaje. Jeden z nich, Michael Henderson (Stephen Dillane), který si vydobyl ostruhy podáváním zpráv z ohnisek napětí po celém světě, ztrácí objektivitu a stává se součástí dění. Zjišťuje, že nic z jeho předchozích zkušeností se nedá porovnat se Sarajevem. Film založený na skutečných příbězích obsahuje unikátní autentické záběry občanské války v Jugoslávii. (Warner Home Video CZ)

(viac)

Recenzie (48)

castor 

všetky recenzie používateľa

Řekněme si to na rovinu.. Není to zrovna nějaká filmová bomba, ale cesty štábů zahraničních zpravodajů emočně určitě zasáhnou ta správná místa. Nepředvídatelný experimentátor se žánry Michael Winterbottom zajímavě pracuje s herci (mnohdy vyžaduje improvizaci, což autenticitu vyprávění ještě umocňuje) i rád mění lokace a uplatňuje odzkoušenou pseudodokumentární metodu, kdy balancuje mezi hranami fikce a reality. Jeho válečné drama užívá těkavé kamery, která málokdy uhne před zkrvaveným tělem nebo tragickým lidským osudem. Britský tvůrce navíc sází na autentické prostředí. Nejednoho diváka pak zaujme příběh bosenské dívky Emiry, který konečně přináší i ucelenější děj. Toho bylo popravdě do té doby pohříchu málo, ačkoliv lidské tragédie dokážou dokonale zaměstnat smysly diváka. Atmosférické drama se skvělými herci (Dillane, Harrelson, Tomei, včetně jugoslávských neherců)!! Podobně laděné filmy mám rád, nicméně pracovitý Winterbottom zřejmě nikdy nebude můj úplný šálek kávy. ()

gogo76 

všetky recenzie používateľa

Hviezdne mená Woody Harrelson i Marisa Tomei tu hrajú až druhé husle, pretože najviac priestoru dostáva britský herec S. Dillane. Novinárov v nebezpečnom prostredí občianskej vojny v bývalej Juhoslávii sme mohli vidieť v podobne ladenom filme Harrisonove kvety s A. MacDowell. Atmosféra chaotickej situácie v Sarajeve je zobrazená výborne a ja mám pre tieto filmy slabosť. Do filmu sú nenápadne pridané aj skutočné zábery a poniektoré sú dosť drsné. Neviem čím to je, ale každý čo i len trošku kvalitný film z tohto obdobia v bývalej Juhoslávii si nenechám ujsť a zatiaľ som mal šťastie len na kvalitné filmy. 80%. ()

Reklama

Schuldiner 

všetky recenzie používateľa

Hodně zvláštní válečný film, podaný z pohledu zahraničních zpravodajů, dosti realistický.. Dějově syrové a nepředvídatelné. Smutná podívaná nejen na trpící a umírající děti, ale na všechny, kdož v tom byli nevinně. Tedy obyčejní lidé.. Ale dosti o filmu. Sarajevo potažmo celá bývalá Jugoslávie, zničená jedním z nejkrvavějších (možná i nejkrvavějším) konfliktů posledních let, v rukou několika desítek ´´politiků´´, kteří se fotografují, smějí do kamery a předkládají vám svou pravdu, tak jako je tomu vždy v každém válečném konfliktu. Občas se mě zmocňoval neskutečný vztek.. ()

wosho 

všetky recenzie používateľa

Západní pohled na válku v Jugoslávii nedopadl nejhůře, bohužel však se srovnáním se samotným balkánským filmovým ohlédnutím na tuto strašlivou lidskou a politickou tragedii prohrává na celé čáře. Film Vítejte v Sarajevu je až přespříliš natočen právě oním západním (americký) stylem, což je mu místy ubíra na autentičnosti filmů Před deštěm, či Země nikoho. I přesto, spolu s Harisonovy květy, je to pohled zajímavý a výmluvný. ()

Marek1991 

všetky recenzie používateľa

Vojna na Balkáne bola krutá a vinníci sú všetci, tak ako všetci majú na rukách krv. Svet si ju však často po rokoch spája iba s najvýraznejšími udalosťami akými boli práve obliehanie Sarajeva, masaker moslimov v Srebrenici, hon na Srbov v Chorvátsku, boje o Vukovar a boje v Kosove, no zjednodušovať a súdiť len podľa týchto udalostí by bolo trestuhodné, navyše z pohľadu médií išlo o zjavné protisrbské nálady a akoby iný meter na všetko. Možno je to aj práve Sarajevom a Srebrenicou, že to tak dopadlo. Ktovie koľko ohňa pridal tento film, až nakoniec prišlo k nesprávnemu bombardovaniu o pár rokov po tomto filme. Iste to tam bolo hrozné a mnoho z toho, čo bolo vo filme sa zakladá na pravde, ospravedlňovať nikoho nemienim, boli to predsa zločiny, aj keď voči moslimom nech už boli a sú akýkoľvek, ale boli. Rozlaďovali ma skôr veci ako šialene nepresný počet obetí ohľadom tamojšej vojny, dodnes mám pocit, že nikto nevie ani čo i len približný počet a tak sa s tým manipuluje, ďalej akoby správne reči vtedajších svetových politikov ako Bush, Clinton, pričom vieme, že reči ako, že s teroristami sa nesmie vyjednávať, boli len reči, lebo s nimi vyjednávali a s mnohými aj spolupracovali. Taktiež ma rozladilo to, ako tí Četnici mali zobrať deti z autobusu, pričom sa nedozvedáme prečo práve tie a prečo to malo taký jednostranný podtón, ale beriem, mohlo sa také niečo stať, no celý film pôsobil chladne, akoby ani nebol z vojny. Áno, vieme ako časom vnímali ľudia tam vojnu, napríklad z mnohých filmov, no ten začiatok bol šialený, Američania niekedy vytvoria divné, jednostranné až propagandistické filmy. Tento bol zvláštny, lebo som mal pocit, že sa snažil skôr ukázať útrapy vojny a obliehania, aj vďaka skutočným záberom a aj keď má výrazné kontroverznosti, dajú sa zobrať rôzne. Herecky to nie je výnimočné, no prišlo by mi divné uctiť si pamiatku nevinných, ale aj vinných nadhodnocovaním, štyri hviezdy sú odo mňa, lebo to tak cítim. ()

Galéria (25)

Zaujímavosti (3)

  • Film je založený na skutočných príbehoch z knihy britského vojnového spravodajcu Michaela Nicholsona - "Tisíc míľ z mŕtvej zeme" (orig. "Natasha's Story" - 1995). (MikaelSVK)

Reklama

Reklama