Motýlik

Henri Charriere prezívaný Motýľ vydal v roku 1969 autobiografický román "Papillon". Je to príbeh o neprávom na doživotie odsúdenom mužovi a jeho pokusoch utiecť z ťažkých väzení vo Francúzskej Gauyane. V roku 1973 tento dobrodružný väzenský román previedol na filmové plátno režisér Franklin J. Schaffner. Do hlavných úloh obsadil Dustina Hoffmana a Steve McQueena. Filmová adaptácia je celkom podarená, ale tí čo mali možnosť čítať pôvodnú literárnu predlohu tam iste najdú hodne nezrovnalostí a skreslení. *** (31.10.2017)

Jestliže Velký útěk byl veden v až podivně pozitivním a "pohodovém" duchu, Motýlek je naopak velice tíživá a depresivní podívaná, jenže ne po celou dobu trvání, čímž se dostávám k takřka jedinému záporu - nevyrovnanosti, resp. fragmentaci dojmového působení. Film má části, kde to vypadá, že McQueen všechny uhrane svým charizmatem, jindy je beznadějně ztracen, pak zažívá přímo cestovatelská dobrodružství (btw nezvládnuté masky lidí zasažených leprou!), do toho má šílené sny a u konce nás čeká němá, skoro až poetická sekvence. Každá pasáž je výborná, ale také trochu povrchní (např. kdyby se řeklo, že McQueen byl na samotce jen měsíc, divák by nepoznal rozdíl apod.), ovšem možná právě ten kontrast mezi nimi bude pro někoho to nejlepší pojítko komplexního filmu. Tak jako tak, moc pěkných 8/10 (14.02.2009)

Nejlepší film o úteku z vezenia, v tomto prípade skôr o pokusoch o únik. Najväčší klad vidím v zvolenom prostredí Francúzskej Guayany. Asi najlepšia úloha McQueena, ktorému držíme palce hneď od začiatku a ono to stále samozrejme nevychádza. Tá úľava na konci ale potom stojí za to, aj keď je otázne, či to už stálo zato aj hlavnému hrdinovi. Rozhodne film, ktorý sa dá vidieť mnohokrát a nezovšednie. Osobné TOP 20. Z filmu by sa dal zostrihať aj kvalitný seriál, kde by mohli byť použité scény, ktoré by vyplnili niektoré obdobia, vo filme podané iba v skratke. (01.08.2009)

Trochu jsem se obával stáří tohoto filmu, ale byl jsem mile překvapen, a vlastně můžu říct, že už dlouho jsem nebyl přikovaný k sedačce jako v tomto případě. Pochvalu si zaslouží všechno, takže ještě mi zbývá vyzdvihnout to, jak se se svými rolemi vypořádali herci. Jedním slovem obdivuhodné v jakých podmínkách a v jakých situacích natáčeli!!!90% (14.10.2007)

Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% (12.05.2015)