Transformers

„Tento film je veľký návrat blockbastrového machra akým je Michael Bay. Práve on zatienil celú plejádu letnej popcornovej nádielky a za sebou nechal svojou už tradičnou bombastickosťou zaručené hity ako sú Piráti Karibiku 3 či Spider-man 3.“ _Na tomto dlho očakávanom projekte sa podielal režisér prezentujúci miestami až zbesilú akciu, či strih ale jeho prvoradou doménou sú vizuálne pekné spomaľovačky, otáčajúce sa okolo osi hlavných protagonistov. Jeho hlavnou predajnou značkou je precízne vyladený vizuál, ten o kom sú tieto slová, nie je nikto menší než megaloman Michael Bay. Na začiatok treba spomenúť že dušu a teda život dali robotom trikové štúdia Georga Lucasa ILM, čo je už dlhodobá špička na poli trikovom a pokiaľ zas nezatrucujú akademici, mali by sa na ich hlavy zosypať aj nejaké ocenenia. Ale opak sa stal pravdou a kto sleduje udeľovanie cien dobre vie aká tuctová báchorka za špeciálne efekty získala cenu. O čom vlastne je tento film, samozrejme že nejedná sa tu o nič jednoduchšie a dookola omieľané než o súboji dobra zo zlom. Aj keď príčinu sporu v tomto príbehu nezosnovali zrovna ľudia ale roboti z ďalekého vesmíru. Prvotný vznik tohto mýtusu začal už začiatkom 80.rokov keď Japonská firma Takara uviedla na trh hračky robotov Transformérov, maskujúcich sa do rôznych aut či dokonca do pištole ako to bolo v počiatočnom prípade u Megatrona. Samozrejme že Američania vtedy hneď zareagovali a pustili sa po úspechu hračiek do kreslenej seriálovej tvorby, kde vytvorili charaktery robotickým postavám a rozdelili ich do dvoch skupín, dobrá dostala názov Autoboti a zlá Decepticoni. A teda aká zmena nastala u hraného filmu oproti koncepcii kresleného originálu? V podstate žiadna. Film sa na nič nehrá a je len doslova dokonalý prepis rozprávky. Takže netreba si lámať hlavu nad tým že záverečný súboj robotov sa odohráva v zaľudnenom meste, lebo kde inde by sa dalo viac zničiť, zdevastovať, mohutnými výbuchmi odpaľovať múry či cesty,... a tak ide tu hlavne o efekt. Aj keď po pravde čakal som o niečo inteligentnejší príbeh a nie len plytkú dosť naťahovanú báchorku. Takže príbehovo to je fakt dosť spackané a minimálne dobrá pol hodinka, by sa dala s filmu vystrihnúť aby to mohla byť ešte väčšia jazda, než v tejto podobe je. Ale čo tento film zachraňuje pred skĺznutím do zbytočnej tuctovej popcornovej zábavky: V prvej polovici filmu sú to hlavne vydarené vtípky okolo postavy Sama Witwicky, čo ma teda prekvapilo lebo takto som sa nikdy nedokázal zabaviť pri takomto druhu film. Nečakané schladenie nastane až príchodom tajnej organizácie S7 a teda nástupom postavy agenta Simmonsa(John Torturro) na pľac. Ten sa snaží byť až moc komický ale je to moc na silu a tak stred filmu stráca podstatu a je len zbytočne zdĺhavým prednesom deja, čo nemá takmer žiadne grády. Zmena príde až príchodom záveru filmu, tam nás akcia opäť pritláča do kresla. Takže strhujúca jazda nastane až po opustení deja z vodnej nádrže, akčné burácanie odštartuje diaľničná devastácia vozovky a aut pri súperení robotov, či následne už spomínaného mesta a práve tam je už badať také vybláznenie sa tvorcov a technikov od špeciálnych efektov. _„Najsilnejší zážitok prichádza hneď na začiatku filmu, keď na vojenskú základňu pristáva neidentifikovaná helikoptéra, po pristaní rázom zasekne vrtuľu, zloží ju do šíku a rozhýbe sa v nej stovka častíc aby znej vznikol robot spustiaci na udivených vojakov palebné peklo.“ _Herecké obsadenie bolo zamerané hlavne na neznáme tváre ako herec Shia LaBeouf v úlohe spočiatku ustráchaného Sama Witwicky, čo má za úlohu pomôcť robotom nájsť stratenú kocku ako zdroj energie a je badateľné že pred týmto hercom sa črtá veľká budúcnosť minimálne v komerčných filmoch, najbližšie nás môže prekvapiť v očakávanom projekte Indiana Jones 4. Na strunu sympatie tu je určená pre tých čo im ladí tmavšia pleť pokožky Megan Fox a samozrejme tu nechýba aj pekná inteligentná blondínka v podobe Rachael Taylor, zaujímavú úlohu si tu strihol v podobe ministra obrany Jon Voight a ten do svojej postavy dal viac než by si takýto druh filmu zaslúžil, neskĺzol vo svojom prejave do žiadnych zbytočných banalitiek. Hlasy robotom prepožičali Peter Cullen ako Optimus Prime, pre neho to je už od samotnej kreslenej podstaty stálica a tento robot vždy mal prepožičaný jeho hlas a pre Megatrona bol vybraní „matrixovský Agent Smith“Hugo Weaving. _Hudba na tomto poste ostal Bayom overení s predchodzieho projektu Steve Jablonsky a ten len potvrdzuje, že je momentálne špičkou vo svojom obore. Aj keď by sa našlo veľa vítiek voči hudbe, lebo to čo nám ponúkne pri niektorých scénkach, teda určité chytľavé motívy už zazneli pri filmoch ako Armageddon či Batman začína, veru nestačí len mierne zmeniť hudobné nástroje, čo hrajú už overené pasáže, je to potom aj tak dosť priehľadné. Trošku ma zamrazilo že aj ústredni robotický motív je ukradnutý, aj keď z dosť starého politického filmu Bez východiska s Kevinom Costnerom. A treba spomenúť že pri akčných pasážach hudba dosť často zanikala do pozadia, takže v tomto ohľade to bol menší priestrel, lebo nebolo tak doladené aby prezentovaná scénka mala aj silnejšie hudobné doznenie. _Kamera tak tento post obsadil Mitchell Amundsen a vystriedal tak z minulého projektu osvedčeného Maura Fiore, ktorý bol prevelení na najočakávanejší projekt posledných rokov, čo je nič menšie než Cameronov Avatar. Amundsen mal doteraz väčšinou skúsenosti ako asistent kamery u známych filmov z poslednej doby ako Mission:Impossible III či dokonca Bournov mýtus a treba zdôrazniť že v prípade hlavného kameramana si počínal nadmieru dobre, priniesol veľa strhujúcich momentiek a dodržal zaužívaní Bayov štandart. ║Rozpočet $150miliónov║Tržby USA $319,246,193║Tržby Celosvetovo $709,709,780║ K tržbám ešte asi toľko, že na prekvapenie sa tento film viac uchytil na Ázijskom trhu než na našom Európskom, kde ostali tržby asi miernym sklamaním, hlavne na územiach Francúzska($17,020,320) či Nemecka($14,072,481), kdež to v takej Južnej Kórei($50,249,999) zarobil hneď po USA druhú najvyššiu tržbu, a milým prekvapením bola hlavne priemyselne napredujúca Čína($37,610,000). ▐ Tržby od roku 2009 za predaj Blu-ray v USA $8,133,515 //počet predaných kusov 399,337 ║Tržby za predaj DVD v USA $295,452,316 //počet predaných kusov 16,317,380║ /videl v kine 5x: 90%/ (06.04.2008) (menej) (viac)