Ticho

Po hroznej Nude v Brne nasleduje nudna socialna drama kdesi na Slovensku o strednej vrstve a o tom, ako otec a matka plataju rozpocet rodiny. Kolko je takychto pribehov v sucasnosti? A kolko ich bolo v minulosti pocas 19. a 20. storocia ? Dobre pocitate, damy a pani, statisice. A este ten hrozny placlivy koniec .... 10 % (31.01.2013)

Ďalší dôkaz dvoch zjavných faktov: 1) slovenská kinematografia a filmová tvorba je pomaly ale čoraz istejšie na lepšej ceste 2) ak sa v tejto oblasti za posledné roky niečo vytvorilo a vytvorí je to v percentuálne drvivej väčšine vďaka všmu - tak aj zuzana liová, študentka scenáristiky a dramaturgie napísala a zrežírovala pomerne komorný a citlivý film o "klasickej" slovenskej rodine s jej každodennými problémami a ten zmierňujúci koniec vôbec nevyznieva nejako umelo happyendovsky ale naopak je to taká príjemná autorkina nádej pre hrdinov filmu podobne ako aj pre divákov (05.01.2006)

Veľmi sa mi toto Ticho páčilo. Bolo to presne o tom, ako ľudiau u nás žijú. Neviem, ale veľmi sa mi páčil scenár, niektoré hlášky ("idem po otca do tej priekopy") sa mi fakt páčili a mali niečo do seba. Myslím, že nielen Ľubomír Paulovič a Táňa Radeva hrali dobre, ale aj deti boli skvelé. Fakt som si zgustla. A kamera boli síce statická, ale páčila sa mi. Len tak ďalej, slovenská filmárčina.... (29.12.2005)

Film podle mého gusta. Na první pohled nenápadný, hodně nenápadný. I ten příběh je jakoby nenápaditý, vždyť takových je, kam se podíváte. Jenže vše je dobře podané, herecké výkony výborné, opět a zase mne napadá nenápadné, ale o to přesvědčivější. Zvlášť Ľubo Paulovič. I ten konec se mi líbil, vzhledem k mé tendenci vidět v lidech to lepší... V jednoduchosti je síla. (28.11.2011)

Atmosferická, depresívna dráma, ktorá sa vydarila... Som rád každému slovenskému filmu, no tento má v sebe ozaj kus majstrovstva. Kvality SLNEČNÉHO ŠTÁTU síce nedosiahol, ale bolo to veľmi blízko. Ak sa k tomu pripočíta, že išlo o TV film, vyzerá to, že aj na Slovensku sa občas dejú filmové zázraky... (10.01.2007)