Občan pes

Dali by sa písať dlhééé recenzie na tému "Mah nakorn" a jeho výtvarné štylizovanie. Dal by sa v týchto textoch do podrobna rozoberať jeho preplnený zásobník streštene ladených fórikov a neodolateľne surreálnych sekvencií. Dalo by sa v ňom aj neprestajne lietať pomedzi ružové helmy, ponad horu z plastových fliaš, zanietene debatovať jak s tuhým fajčiarom mývalom, tak s reinkarnovanou babkou jaštericou, vytrvalo hladať odfaklený prst v rybých konzervách, domáhať sa obsahu bielej knižky skrz vlasatého turistu, prevážať sa s oživlou mrtvolou na malom mopede a povznášať sa nad neopetovanú lásku-veriť, že v nej nastane prívetivejší obrat, áno, ale dokedy? Zcela jasne, len do zobudenia. A kedže sa považujem za tvora snívajúceho, naznačím v ktorých snoch s obľubou prebývam a z ktorých sa po skúsenosti radšej zobúdzam. S lútosťou opúšťam (napr.) abnormálne "Nepoškvrnenú myseľ", magickú "Améliu z Montmartru" a pohľadný "Pád", čokoľvek pre ich dlhšie zotrvanie, kludne aj štvrťku Rohypnolu. :-) Majú kopu nepotlačitelných ("výrobných") kladov, ale okrem nich sa výberovo reprezentujú buď myšlienkovým presahom, optimistickým pohľadením alebo štramáckym ohozom. Bez výčitiek odchádzam (napr.) z uzavretej "Cely", od duchovnej "Elisi" a teraz už aj od imaginárneho "Občana", v ich prítomnosti sa cítim netradične, som zvedavý, no uspokojím sa s jednorazovým poznaním. Sú tiež majitelmi viditelných kvalít a opierajú sa buď o bizardné finesy, mystické potechy alebo elektrizujúce objatia. Nanešťastie sú iba dočasné. Preto aj keď ma "Citizen" oslovil svojou viacrozmernou zvláštnosťou, tak nedostatočnou chémiou medzi Pod a Jin, občasne sílenými pasážami z hľadiska konverzácií a (pre európana) kultúrnou zložitosťou mi príde skôr ako chvíľkové vzplanutie, než dlhotrvajúci oheň. (11.03.2011)

Asi za najväčší nedostatok tohto filmu považujem to, že mi hodnú chvíľu trvalo, kým som si na daný štýl zvykol a rozhodnutie, či sa mi film skutočne páči, prišlo zhruba v polovici. V jadre ide o jednoduchú romantickú komédiu, ale v tomto smere snáď ešte viac ako v ľubovoľnom inom žánri platí, že nie je dôležité čo, ale ako. No a to ako asi najviac pripomína filmy Michela Gondryho. Stále je však Občan pes jasným autorským filmom svojho režiséra a nie kópiou inšpiračných zdrojov. Závislého plyšového medveďa ste dovtedy nemali nikde inde. (14.03.2023)

Babička ještěrka, plastiková hora, mrtvý motorkář a spousta dalších bláznivých nápadu vytváří příběh o chlapci, který odjel do města, v němž každému naroste ocas. Jenom si musíte odpovědět na otázko: co je to ten ocas a jestli ho máte taky. Protože jestlo ano, tak ten film na vás bude mít stejný dopad jako argumentace republikána na demokrata. (08.06.2010)

Už to sice bylo vyřčeno xkrát ale podobnosti s "Amélií z Montmartu" se tato thajská podivnost opravdu nevyhne. Pro normálního konzumního diváka naprosto nestravitelná podívaná, kde je normální úplně všechno a po chvilce sledování vám nepřijde divné, že se zde objevují takové věci jako živý plyšový medvěd, obrovská hora z plastových lahví uprostřed města a spousta dalších. Avšak oproti již zmíněné "Amélií" je zde opravdu moc pozoruhodností, které film posouvají spíše do "halucinogeních" stavů než do zvláštní filmové podívané. A přišlo mi, že ke konci už veškérá tvůrčí hravost mizí a film začne ztrácet na působivosti. Pokud ale máte chuť na něco neobvyklého jste tu správně a film si možná užijete více než já. (04.03.2009)

Z Citizena přímo čiší, že autoři se snažili natočit něco, co je za každou cenu originální. Je tam fajnovej počet fakt dobrých nápadů, ale dohromady je to jen slepený. Nejen že je film vpodstatě povídkovej, ony ty povídky spolu vlastně ani moc nesouvisí a ke konci už jsem jen seděl a čekal, co se stane dál. Nic mě nenutilo vymýšlet souvislosti a předpovídat. Stojí za to to jednou vidět, ale ten násilnej humor bych podruhý asi nevydržel. (14.04.2007)