Chi bi

John Woo is back! Návrat k Číně, zvonícím mečům i k vytříbené režisérské formě, která během Johnova působení v hollywoodských osidlech pomalu uvadala - tohle je Red Cliff. Film lpí na vzývaní čínských tradic a především čínských hodnot a působí (i) proto velmi klidně a vyrovnaně. Rozpohybovaná kamera si libuje s plynulých nájezdech/odjezdech a svým způsobem tak zdůražnuje důležitost jedince v davu, či naopak jeho nicotnost; zato nespoutané švenkování a ryanovské vynechávání políček je jí cizí. Film nesklouzává k divokosti a zuřivosti i navzdory faktu, že podstatnou část stopáže vyplňují bitvy - narozdíl od západní produkce nesázejí všechno na velkolepost, zaměřují se především na válečnou taktiku a působí nesmírně vynalézavě jak při mohutných střetech obřích digitálních armád, tak při typických wooovských prezentacích síly jednotlivce, kdy jeden hrdina stojí proti nekonečným zástupům nepřátel. Našinec ovšem bude mít možná problém s druhou třetinou, ve které se vyjednává spojenectví mezi královstvími Xu a Wu a hlavní postavy musí řešit jak politické, tak (především) vnitřní rozpory a ujasnit si své cíle. Děje se tak samozřejmě přes rozvláčné dilaogy a meditativně - symbolické pasáže, které jsem osobně nedovedl příliš u/po/chopit a tím pádem mi film v těchto místech nepřipadal tak zajímavý, jako v samotných bitvách. Přesto nemůžu nad kvalitami a chytlavostí Red Cliffu nejásat; čekání na (pravděpodobně velkolepý) druhý díl začíná být nesnesitelné už teď ... 80% (24.08.2008)

Áno, je to pekné, veľkolepé, ale občanovi zízajúcemu na plátno ( LCD či nebodaj plazmu ) Woo nedopraje ani štipku fantázie, vsjo jásno, tamten hezoun v tom kúte je ten dobrý, oproti v kúte je ten zlý, ovracania schopný darebáčisko a divák, ty len seď a smotri, nieže budeš rozmýšlať. Je to nádherná šachová partia, len sa odohráva za výkladom.(Bez bieleho holuba ani na krok, no vyzeral ako kus plastu.) (22.08.2008)

Johna Woo zbožňujem. Rovnako ako aj subžáner akčného filmu, ktorý v 90 rokov vytvoril. Jeho heroic bloodshed si neviem vynachváliť, rovnako ani fakt, že svetu priniesol Chow-Yun Fata. Krvavé pobrežie je epickým príbehom plnom úžasných bitiek, výborne napísaných dialógov a skvelo obsadených charakterov. Už dlho som nevidel tak poctivo spravený film. Každá scéna podporuje ďalšiu. Postavy sa pomaly ale isto vyvíjajú a pre diváka sú dokonca priehľadné, čo sa nie vždy podarí. Zoznamujeme sa s dôležitými postavami, učíme sa o ich motiváciach a charakteroch a akosi mimovoľne sa nám dostávajú pod kožu. Zároveň máme možnosť vidieť umenie vojny v praxi, rovnako aj skvelé vyváženie CGI a skutočných lokácií a komparzu. Všetko je epické a dobre zvládnuté. Tony Leung a Takeši Kaneširo sú fantastický a to nemôžem opomenúť hudbu Taróa Iwaširoha, ktorého soundtrack práve teraz počúvam. Mrzí ma to ticho okolo tohto filmu, pretože je naozaj dobre zvládnutý a po Woovych filmoch v USA je to príjemný návrat ku koreňom tvorby, pričom ju ale posúva na novú úroveň. Red Cliff je lepší historický film ako ktorýkoľvek historický film zo Západu. Narážam teraz na epické blbosti Ridleyho Scotta. Po Hrdinovi najväčšia vizuálna a choreografická pecka. Teším sa na druhú časť. (15.08.2014)

Mazejte na to do kina a nekažte si to divxem! (aktualizace do kina asi někde v Asii, kde běž oba díly v plné délce). Výborné obsazení, akční scény, celá atmosféra je pohlcující. Takhle rozmáchlý epický válečný film tu dlouho nebyl. Můžete se těšit na dechberoucí davové scény i souboje jednotlivců, silné charaktery. Příběh, který ubíhá rychlým tempem a to je teprve Volume I, ano skončí se v nejnapínavějším, avšak film vás nechá bez dechu a budete se těšit na díl dva. OST je velmi povedené, baví mě taktické vychytávky v bitvách některé hlášky, hlavně drsnost soubojů, Číňané rozhodně žádným komplexem rytířskosti netrpěli:) (08.01.2009)

Je to vynikajúci historický film, ktorý patrí v rámci žánru medzi absolútnu špičku. Má výborný príbeh, ktorý je ešte aj perfektne spracovaný a tak aj napriek tomu, že trvá až 150 minút ani na okamih nenudí a ešte je aj ľúto, že skončil tak skoro. Bojových scén je pomerne dosť, ale rozhodujúci je v prvom rade fakt, že sú úžasné. Veľké bojové scény sú perfetne natočené, majú mnoho skvelých nápadov a ešte sa vyznačujú aj dokonalou taktikou. Hlavne taktika v štýle korytnačky, ktorá je použitá na nepriateľských jazdcov je rozhodne najprepracovanejšia a najzaujímavejšia bojová taktika, akú som kedy vo filme videl. A menšie bojové scény, pri ktorých väčšinou stojí jeden z hlavných hrdinov proti väčšej skupine vojakov sú samozrejme tiež skvelo natočené, ale hlavne majú výbornú choreografiu a dostatočnú drsnosť. Páči sa mi hlavne akcia pri ochrane ženy s dieťaťom na začiatku filmu, kde jeden z hlavných hrdinov pomocou kopije perfektne zneškodní skupinu vojakov. Ale určite veľkou výhodou tohto filmu je tá veľkoleposť, jednoducho veľký rozpočet vidno na každom zábere. Ale nie je to len príbeh, bojové scény a veľký rozpočet, čo z tohto filmu robia úchvatné dielo, tento film je skvelý po všetkých stránkach. Obsahuje mnoho pekných momentov, hlavne scéna s darovaním vola sa mi veľmi páči. Niečo také by som v americkom filme hľadal len márne. Veľkú zásluhu na vysokej kvalite tohto filmu má amozrejme režisér John Woo, ktorý mi aj týmto filmom potvrdil, že právom patrí na prvé miesto mojich obľúbených režisérov. Je tu mnoho veľmi pekných pohľadov na prírodu, ale ten najlepší pohľad si John Woo nechal na koniec filmu, konkrétne úchvatný let holubice. Pochváliť musím aj hudbu, ktorá dobre dopĺńa tento už tak veľmi kvalitný film. A samozrejme nemôžem nespomenúť ani výborné herecké obsadenie. Zaujal ma hlavne Tony Leung, Shido Nakamura a Takeshi Kaneshiro a aj všetky herečky. Škoda, že tu nie je Chow-Yun Fat, ktorý by určite potešil všetkých fanúšikov a hodil by sa sem aj Andy Lau, ale to sú už len také detaily. John Woo sa vrátil do vlasti a síce nenatočil film ako Killer a Hard Boiled, ale určite natočil lepší film ako všetko čo natočil v USA. Rozhodol sa natočiť historický film a výsledok dopadol najlepšie ako mohol. Ja som nikdy moc nebol na historické filmy, pretože tie americké sú skoro vždy slabé, ale ako som začal sledovať ázijské, tak som zmenil názor, pretože skoro všetky sú dobré a tento je najlepší. Ked´ si porovnám tie typické americké filmy ako Kráľovstvo nebeské alebo Kráľ Artuš, tak tie Krvavé pobrežie bez akýchkoľvek problémov prekonáva po všetkých stránkach a podľa mńa sa ani Statočné srdce tomuto filmu nevyrovná, ale to je len môj názor. Teraz už len ostáva čakať na dvojku, ktorej verím, že nebude o nič horšia ako táto úžasná jednotka. 89% (07.02.2009)