Láska a čest

Na zelenom lístku kvapka. Počuť štebotanie vtáčika. V machu sa zalesklo krídlo chrobáka. Komu nie sú ľahostajné všadeprítomné a prekvapujúce drobné potešenia okolitej prírody, tomu sa veľmi pravdepodobne zapáči i zdanlivo jednoduchý príbeh. Popri hlavnej línii nenápadne ukazuje pokojné plynutie radostí i starostí všedného dňa v partnerskom zväzku. V skratke: Samurajovi sa monotónnosť a rovnakosť práce i rituálov s ňou spojených zajedajú. Chce odísť. Má sny o vybudovaní vlastnej šermiarskej školy, pracovný úraz však spôsobí poškodenie zraku. Realizácia sna je tak navždy zhatená. Navyše sa nepekne pochytí s manželkou a vyšmarí ju z domu. Časom pochopí, že prehlúpil, a snaží sa napraviť, čo sa dá, pretože, ako sa potvrdzuje: láska aj česť idú cez žalúdok. (02.09.2014)

Poslední část Yamadovy volné trilogie je stylově asi nejodlišnější, rukopis je však přesto patrný na první pohled. Téma je poněkud omšelé, rovněž Kimura je z hlavních hrdinů této série asi nejméně přesvědčivý. Přesto však zůstává oku lahodící kamera, i dynamičnost a působivost Yamadova sylu. Po shlédnutí celé trilogie u mě nejlépe vychází Hidden Blade (Twilight Samurai ode mě má vyšší hodnocení, poněvadž první konfrontace s Yamadovým stylem byla skutečně silná), i tento kousek však rozhodně stojí za shlédnutí. (20.10.2008)

Zrejme najkomornejší diel z Yamadovej samuraiskej trilógie, odohrávajúci sa väčšinou v priestoroch domu mladého samuraja, ktorý sa vyrovnáva s veľkou nepriazňou osudu, keď pri službe u svojho pána prišiel o zrak. Podobne ako predchádzajúce diely, film zakladá na rozdieloch medzi spoločenskými vrstvami, tentokrát na príklade mladého samuraja, ktorý po nešťastnej príhode klesne na úplné dno, kedže ako slepec stratí nielen postavenie v spoločnosti, ale aj česť. Pri pozeraní filmu sa nedá nespomenúť si na Zatoichiho a ikeď je táto séria úplne o niečom inom, režisér na Zatoichiho v jednej scéne vedome odkazuje. Pekný okamih. (8.5/10) (11.11.2008)

Až téměř pohádkový příběh ze středověkého Japonska. Zajímavé je zvláště zpodobnění japonských reálií, které jsou pro nás do značné míry neznámé a bizarní. Zůstávám u čtyř hvězdiček zejména kvůli střední části filmu, kdy se ze zvláštností tehdejšího Japonska už moc nového nedovídáme a vyprávění ještě postrádá dramatičnost a napětí, které nastupují v jeho závěru. (12.02.2011)

„Povolanie ochutnávača: Pokrmy pripravené pre feudálneho pána museli byť najprv ochutnané, aby sa zistilo, či nie sú otrávené. Toto ochutnávanie patrilo medzi povinnosti samuraja.” • Áno, vskutku naprosto zaujímavé skonštatovanie danej situácie asi v tom prostom zmysle, že zo samotného zákulisia kuchyne, si zrejme následne nemohol byť nikto stopercentne istý v tom význame, či náhodou jeden, alebo, poprípade, ešte i viacerí z týchto (šéf)kuchárov bez čapice, nemá/nemajú veľmi ťažké srdce na svojho vládcu, t.j. až tak strašne ho nenávidia, že by mu bez akéhokoľvek mihnutia oka dokázali pridať do jedla i smrtonosnú prísadu, aby ho snáď nadobro spasili z tohto zhumpľovaného sveta, a práve vtedy, čiže tesne predtým, ako si bude medziiným sám pochutnávať na teplej váre, prichádzajú na rad i niekoľkí ochutnávači, aby vlastne napokon zistili, ako sa veci majú...? No, a zrovna jedným z nich je i ústredná postava Šinnodžoa Mimuru, ktorého toto「povolanie」, mimochodom, začína i pomerne čoraz viac ubíjať, až dokonca premýšľa práve nad tým, že by s tým na môj veru celkom skončil!? Možno si uvedomuje nielen to, že hazarduje so svojim zdravím, v podstate si neustále koleduje predovšetkým o to, že jedného pekného dňa, ochutná niečo po prvýkrát a naposledy, ale zároveň sa vari najviac obáva aj toho, že by prišiel o svoju mimoriadne atraktívnu manželku Kajo, a to je už dosť čo povedať. • A Jódži Jamada o tom nakrútil pozoruhodný, inštinktívny a hĺbavý počin s dvomi/tromi nadštandardnými, hereckými výkonmi - par excellence, a to konkrétne v priamych podaniach: Takuja Kimuru ako samuraja Šinnodžoa & Rei Danovej ako žienky domácej, Kajo, ktorá, ako teraz pomaličky zisťujem, sa narodila presne v ten rovnaký deň a mesiac, ako aj váš milý recenzent, len samozrejme v inom roku. Bola mi nadmieru sympatickou, a pritom som o tejto skutočnosti vôbec nič nevedel. (Poznámka: a zasa i niekdajší, americký prezident Babrák Ohava, pardon Barack Obama, je taktiež v našom „klube” , no bohužiaľ o ňom toto tvrdenie ani zďaleka neplatí...) • V režisérovom ponímaní sa súčasne jedná i o zakončenie samurajskej trilógie - so začiatkom u Súmraku a s koncom u akurát recenzovanej Lásky a cti, a niekde uprostred sa tiež nachádza i Skrytá čepeľ, na ktorú si medzitým už poriadne brúsim zuby! • Z mojej strany zväčša prevládala, takmer úplne maximálna spokojnosť, ktorej k maximálnemu hodnoteniu až zas tak veľa príliš nechýbalo, pričom ak beriem film ako celok, tak v tomto prípade by sa predsa našlo i zopár chybičiek na kráse, kvôli ktorým nakoniec tak neučiním, i keď ktokoľvek vrúcnejší by kľudne mohol. (03.06.2023)