Scenár:
Vincent ParonnaudHudba:
Olivier BernetHrajú:
Chiara Mastroianni, Catherine Deneuve, Danielle Darrieux, Simon Abkarian, Arié Elmaleh, Sean Penn, Iggy Pop, Gena Rowlands, Stéphane Foenkinos (viac)Obsahy(1)
O Zlatou plamu v Cannes bojoval tento celovečerní animovaný film francouzské režisérky původem z Íránu, Marjane Satrapi, která napsala a nakreslila první íránský komiks všech dob, a na jehož základě pak vznikl tento celovečerní film. Autobiografický příběh s lehkostí popisuje její krušné dětsví a dospívání v Íránu za dob islámské revoluce, války s Írákem a následného režimu. S humorem a lehkostí znázorňuje rozdílné vnímání kultury v evropském a arabském světě. A protože je to příběh umíněné dospívající holky, která si vždycky prosadí svoje a která žije v tuhém ideologickém režimu nesnášejícím odlišné názory, je to samozřejmě i příběh rebelantství a svobody.
Originální film byl oceněn cenou poroty. Komiks vyšel snad ve všech evropským zemích a těší se velké oblibě. U nás jej vydalo vydavatelství BB art. Do českých kin bude film uveden v listopadu tohoto roku. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (6)
Recenzie (444)
Původní komix jsem nečetl, prý je dobrý. S filmem je to složitější. První část, kdy hrdinka popisuje dění v Íránu po pádu režimu šáha Rézy Pahlavího, je jednoznačně udělaná dobře a zasloužila by pět hvězdiček za vizuální i obsahovou stránku (dokonce se tu a tam najde i místo na nějaký ten vtipný moment). Ovšem druhá půlka, která už se nevěnuje íránské historii, ale dospívání sl. Satrapové, je prostě slabá a nudná. Komiks o těžkém dospívání mladých marxistů opravdu není můj šálek čaje. Marxismus a adorace levice je zároveň druhá věc, která mi ve filmu lezla na nervy. Možná to tu už někdo psal, nicméně - možná by si hlavní hrdinka odskočila z íránu nikoli do Paříže a Vídně, ale třeba do Prahy normalizačních let... Možná by jí došlo, že mezi nablblou diktaturou kléru a nablblou diktaturou KSČ není až tak zásadní rozdíl. Celkový dojem - 50 %. ()
Málokdy se stane, že bych se na nějaký film podíval bez předchozí přípravy. U Persepolisu jsem to riskl a risk se vyplatil. Musím říct, že především první polovina filmu mě nadchla. Během prvních dvaceti třiceti minut se divák v působivé a hlavně nenásilné zkratce dozví něco málo o Islámské revoluci, o nadějích které přinesla i o krutém vystřízlivění které následovalo. V závěru film sice ztrácí tempo (možná to byl tvůrčí záměr?), ale i tak se jedná o velice kvalitní film. Dodatek - výtvarná stránka filmu je naprosto luxusní! ()
Správny slniečkár hlása feminizmus, čím radikálnejší, tým lepšie, a zároveň podporuje islam, stavanie mešít, veď je sloboda, tak nech má každý, čo chce. Som zvedavý, ako to raz bude, keď bude tých nekompatibilných priveľa a demokraticky sa dostanú k moci, veď rozhoduje väčšina. Potom slniečkár možno zistí, že všetky tie vlajky roky dvíhal zbytočne, pretože do Európy zavítal Persepolis. A ten nenávidí najviac práve slniečkárov, ktorý ten Persepolis celý čas (ne)vedomky vpúšťali Persepolis je filmom o stratenej slobode, ale aj o tom, že bojovať za ideály sa oplatí. A tiež o tom, že keď náboženský fanatizmus ovládne štát, tak sa vraciame späť k opiciam. Umelecké dielo s presahom myšlienky, že to svinstvo sme si pustili dobrovoľne k sebe už aj na "civilizovaný" západ. ()
TV/// Obsazení 7/10 Děj 8/10 Hudba 8/10 Animace 8/10/// +silný příběh, vyprávění, netradiční animace -dal bych si tento příběh i v hrané podobě/// Persepolis je sice animovaný film, ale za jeho děj by se nemusel stydět jakýkoliv dramatický počin. Děj vás vtáhne do filmu. Příběh je obsáhlí a vyprávění hlavní hrdinky poutavé. Něco podobného se tak často nevidí./// Celkem 78%/// ()
BAFTA Awards - 2 nominacie: Najlepsi animovany film / Najlepsi cudzojazycny film ________ Michael Jackson, Bee Gees, Abba a dalsi interpreti ako upadok zapadnej civilizacie z pohladu fanatickych moslimskych extremistov, vecne iranske demonstracie, ktore nic nepriniesli, striedanie jedneho diktatora s dalsim, napriklad utok Saddama Husajna na Iran a podobne. Mozno sa to zda, ako politicky film pre dospelych, ale v hlavnej ulohe je v prvej polovici filmu mala Marjane, ktora toto vsetko musela zazit, aby nakoniec musela odist do bezpecnej Europy a tam i vyrast. Priznam sa, ze pri prvom pozreti tohto animaku na mna tvorcovia vysypali tolko informacii a postav naraz a rychlo hned na zaciatku, ze som to vobec nestihal vstrebat a nejako som sa v tom stracal, ale po druhom pozreti to uz bolo o nieco lepsie a preto ma pri prvom pozreti prave ta druha polovica filmu bavila trosku viac. Boli tam miestami aj humorne vsuvky, co som v tomto animaku len privital, takze myslim si, ze nominacia na Oscara za najlepsi animak je na mieste. Pod produkciou je podpisana aj Kathleen Kennedy, ktora casto spolu s manzelom Frankom Marshallom produkuje aj Spielbergove filmy. _______ Francúzska / anglická verzia hlasov: Chiara Mastroianni - (Marjane Satrapi ako tínedžerka a žena) +++ Catherine Deneuve - (Marjanina matka) +++ Danielle Darrieux / Gena Rowlands - (Marjanina stará mama) +++ Simon Abkarian / Sean Penn - (Marjanin otec) +++ Gabrielle Lopes Benites - (Marjane ako dieťa) +++ Francois Jerosme / Iggy Pop - (Strýko Anouche) +++ Produkcia: Kathleen Kennedy +++ Hudba: Olivier Bernet +++ ()
Galéria (24)
Fotka © Sony Pictures Classics
Zaujímavosti (12)
- Ve scéně, kdy Marjane s hrůzou pozoruje ruku trčící z trosek, se její obličej pomalu přetvoří v pokřivený výraz z malby „Výkřik“ norského malíře Edvarda Muncha. (Bertramm)
- Podobnost rodičů hlavní hrdinky Marjane s animovanými postavami je dokonalá. Když pak do animačního studia přišli rodiče Marjane Satrapi, měli animátoři pocit, jakoby je navštívil reálný Mickey Mouse a Minnie Mouse. (mr.filo)
- Ve filmu jsou v barvě vyvedeny pouze scény ze současnosti (myšleno z pohledu snímku). Tedy na úplném začátku a poté až na konci. (DaViD´82)
Reklama