Cargo 200

Epický film plný atmosféry, ryze ruského světa plného svých specifik, které neznalý Evropan nemůže pochopit. Dějové linie několika nesourodých postav se v jistý tragický kratičký večer protnou a vytvoří se brutální sled událostí, které drží v rukou šílený policejní kapitán / úchyl / sadista / sociopat. Trochu v tom nacházím Palahniukovitý nevyhnutelný existencionalismus, trochu sadistický volný pád v podání Funny Games (1997). (28.10.2018)

Uši diváka drása po celý čas vtieravý optimizmus sovietskych disko hitov. Zrniaca obrazovka čiernobielej tv z času na čas ukáže raz estrádu s hviezdami v trblietavých šatoch, inokedy zjazdy strany a referáty o úspechoch spoločnosti. Realita príbehu samotného sa odohráva v ošarpaných verejných priestoroch, absurdite vodkou presiaknutého vidieka i v panelákových zemľjankách, pričom nezastupiteľné miesto zohrajú narušené mozgy afganských veteránov. Okolie mesta Leninsk pripomína čmudiacimi továrenskými komplexami skôr Oceľové mesto. Nie náhodou je film zasadený do orwellovského 1984. Rozpor medzi mediálnym optimizmom vládnucej propagandy a realitou degenerácie, frustrácie a úpadku vyostril Balabanov na hranicu znesiteľnosti. Použitím maximálneho účinku kontrastu a hyperbolizovaného násilného jednania však podľa mňa vznikol umelecky dosiaľ nejpresvedčivejšie ukázaný komunistický systém v celej jeho "nádhere" a zároveň svojrázny apel na zastavenie nekontrolovaného násilného ponižovania miestnymi mocenskými elitami. Dodatok (11.3.2009): Zaujímavé sú ruské kritiky a rozbory filmu odkazujúce k výstižnej analógii zobrazeného s dnešným životom a stavom morálky v Rusku. A nielen v ňom: v kritikách často zaznie, že Gruz 200 je veľkou moralitou. Nech ktokoľvek dnes čokoľvek urobí, pozerá, počuje - emočne to v ňom aj ostatných (divákoch) zanecháva nulovú, alebo len otupenú emočnú stopu bez možnosti konať. Čoraz svojvoľnejšie zasahovanie zložiek štátu do súkromia a štátna podpora násilia v umení, ktoré divák príjima ako fakt je vraj súčasťou prípravy na vojnový konflikt prostredníctvom kultúry (filmy, knihy, správy). Z pohľadu iných, zaujímavých kritík, príkro film odsudzujich, nielen vystríha, ale je priamym príspevkom tejto zvrhlosti. Pretože ukazuje to, o čom slušná spoločnosť mlčí, čo je nehodné vážnosti ruského človeka, a zobrazením extrémnych foriem násilia film vlastne prispieva k jeho tolerancii a návodu na spôsob jeho vykonávania. (11.12.2007)

Absolútne šokujúce! Najhorší na tom celom je fakt uvedený na začiatku titulkov (film je natočený na základe skutočných udalostí)... To ma prinútilo naozaj si k tomu niečo vyhľadať a našťastie sa evidentne jedná o výmysel, takže si všetci môžete s úľavou vydýchnuť. Podľa niektorých zdrojov bol inšpiráciou pre film román "Sanctuary" od Williama Faulknera. (10.01.2021)

USA podobné snímky radí do kategórie horor a kľudne by sme tento "ruský šok" mohli takto brať. Aj keď to prvú polhodinu takto nevyzerá, potom sa dej rýchlo zvrtne a sme svedkami dosť brutálneho príbehu, kde si vygumovaný kapitán v uniforme robí čo chce. Jeho kamenný a neľudský pohľad mu bez výhrad uveríte, všeobecne herecký výkony všetkých, sú na vysokej úrovni, preto film ťažko odpísať. Je to miestami brutálne, drsné, nie je to film, ktorý by ste si púšťali každý deň a radovali sa z toho , aký je ten svet skvelý a krásny. Nie, nie je. Napriek tomu hodnotím vysoko, čo moja manželka nedokázala pochopiť. Ja hovorím, že urobiť uveriteľne hnusný film, je tiež umenie. 80% (22.07.2012)

hnus ..... a údajne PODĽA SKUTOČNEJ UDALOSTI !! ťažko pozerať, tažko uveriť, ťažko pochopiť... absolútna moc plodiaca absolútnu beznádej.... totalita požierajúca samu seba ..... príbeh najprv úsmevný, potom znepokojujúci, nakoniec vrcholne odpudivý, s dvoma akoby epilógmi (ateista v kostole a rodiaca sa ruská mafia a oligarchia v posledných záberoch filmu) (24.11.2010)