Mučedníci

Nebol som si istý, čo od tohoto filmu čakať kvôli všadeprítomnej mystifikácii. Tak veľké haló v mojom bezprostrednom okolí okolo jedného konkrétneho filmu nebolo už dávno, takže keď sa naskytla možnosť nákupu v stánku za smiešnu cenu, ďalší vývoj bol predvídateľnejší ako nová séria Paneláku. Ale teraz už k samotnému filmu. Martyrs sú vo svojej podstate filmom triviálne jednoduchým, ale v určitých veciach nadmieru zvláštnym a konktrastným, obzvlášť voči diváckemu očakávaniu. Chcel som drsný horor, a aj som ho dostal - lenže Martyrs mi ponúkli ešte omnoho viac. Celá prvá polovica je mixom niekoľkých odlišných, dômyselne rozostavených motívov, postáv a motivácie, s ktorými je divák pomaly a obozretne konfrontovaný a zoznámený. To, čo sa v úvode javí jasné, je neskôr (i keď trochu vratko a podivne) prekvapivo obrátené naruby. Prvou položkou na zozname tvorcov je atmosféra nejednoznačnosti a vo vzduchu visiacich otázok, hneď za ňou ale nasleduje faktor náchylnosti ku krvavému násiliu. Úprimne, nešokovalo ma to, videl som aj omnoho horšie veci, i keď uznávam, že nenavyknutým divákom by to trochu pohnúť mohlo. V miere explicitnosti boli páni tvorcovia zdržanlivejší, než sa sprvu zdalo. Omnoho zaujímavejší a pôsobivejší mi prišiel netvor zrodený zo spomienok a vnútorných démonov hlavnej hrdinky (ktorá vlastne hlavnou hrdinkou technicky nie je), ktorý vedel miestami nahnať strach, ale opäť musím povedať, že žiadna revolúcia sa nekoná. Na značne krvavú zábavu to však slušne postačuje. Keď však chcem, aby mi zvieralo žalúdok, radšej si zájdem k Wheatleymu, oproti nemu (alebo seriálovému Hannibalovi) je toto len neškodná zábavka. Takže najkontroverznejší a najdrsnejší zážitok roka si odkladám na neskôr. Väčšiu dôležitosť prikladám práci s postavami - síce nemajú ohromnú psychologickú hĺbku, ale sú zaujímavé a dokázal som s nimi súcitiť rovnako, ako sa v pár (zdôrazňujem pár) momentoch báť. A Morjana Alaoui je sexy. V druhej polovici sa film dostáva z polohy výborného hororového teroru do teoretickej roviny hrania sa s presahom, mysticizmom a transcendentálnosťou, čo som síce Laugierovi nezožral, ale aj v tejto polohe je celkom pôsobivý a zvláda ju dobre, tak som sa aspoň jeho hre prispôsobil. Remeselne je to odvedené skvele, dokonca mi nevadila paleta farieb a chladný účelný dizajn podzemných priestorov, s ktorým mám často kvôli prílišnému odosobneniu problém. Navyše v druhej polovici filmu je aj emocionálny moment so skvele zvolenou hudou, ktorý zážitok umocňuje. Opäť však platí, že zostávam viac menej chladný, ale to neznamená, že nie som spokojný. Vlastne je to výborný film, ktorý si len mohol odpustiť tie čachre-machre, nastupujúce po prvej hodinke. Inak mi Martyrs perfektne sadli, ale čakal som niečo surovejšie, hnusnejšie, diskutabilnejšie a kontroverznejšie. Celkovo však veľká spokojnosť. 80% (28.05.2014)

Prvá polovica 5 hviezd, posledná polovica Odpad!, takže celkovo priemer. V prvom rade musím spomenúť sexi riťku Mylène Jampanoï, ktorú by som rád videl aj v iných snímkach. Neviem, ako prišiel rejžo s nápadom na film "Mučeníci", ktorý v divákovi vyvolal hrôzu a fakt, že to, čo prežili hlavné hrdinky, by nechcel prežiť nikto, ale nápad to bol dobrý a neopozeraný. Mučenie úbohého dievčaťa má napospol hluché miesta. Diváka to prestane baviť a skôr od toho odtrhne oči. Každá scéna mučenia je podobná, ak nie rovnaká. Divák len vidí človeka, ako tu dievča mláti. Potom následne príde žena a dievča nakŕmi a tak je to stále dookola. Žiadne hovorené slovo, divák akoby ohluchol. Je to naozaj nudné. Konečné finále prinesie operácie, kedy je dievča naozaj zmučené do krvi a v jej očiach vidíme povznášajúci pohľad. "Mučeníci" doslova umučia vaše zmysly a presunú vás do iného sveta. Sveta bolesti a halucinácií, do ktorého by nikto naozaj nechcel vstúpiť za žiadnych okolností. (27.03.2020)

Esence scénáristické debility, která odmítá udělat z postav něco více, než jenom figurky na šachovnici jedněch jatek. Ty samy o sobě patří k tomu lepšímu, co mám na současné francouzské exploatační vlně tak rád, jenomže když první půlku zoufale koukáte na to, jaké jsou hlavní hrdinky blbky a tu druhou zase, jací blbci jsou ti naokolo, tak nějak se začnete těšit na konec. To pak ale přijde závěrečná pointa a já jen bezmocně přemýšlím nad tím, kolik toho má asi nakoukáno západní kritika, která z toho tolik jančila. Mě to teda nechalo naprosto chladným, zoufale nudilo a tak nějak… nasralo. Laugier je hodně slušný řemeslník, o tom žádná, ale jako scénárista stojí za hovno! (11.03.2009)

Maskovat absolutně dementní scénář pod litry krve a náboženskými kecy takovýmhle způsobem, to se jen tak nevidí. Hlavní hrdinky = blbky na entou. Režie = šeď a nuda. Příběh = o hovnu. Pozitiva? Hudba. Celkově = Brutální verze toho, jak kočička a pejsek vařily, vařily a vařili, až uvařili navoněnou sračku. (19.11.2009)

Hranice mezi samoúčelností a efektivností je velmi tenká. Tady jsem se jen celou dobu ptal, na které straně se Mučednici nacházejí. Snad na té správné, rozhodl jsem se tomu věřit. Osobně mě ale mrzí, že motivy rozehrané v druhé polovině nešly do větší hloubky. Obvykle to u hororů nevyžaduju, ale Mučedníci si očividně věří a sami sebe vnímají jako "něco víc". Bohužel se jim to daří jen velmi částečně. Tenhle film je každopádně buď na spokojenost, nebo nespokojenost: kdybych nedal čtyřku, mohl bych dát maximálně dvojku, a to by bylo trochu málo. (04.05.2013)