Mučedníci

Nech už ohodnotíte Martyrs akokoľvek, zaručene vám budú rezonovať v hlave ešte veľmi dlho, určite si ho však nebudete užívať. Užíval som si akurát veľmi presvedčivé stvárnenie postáv, ktoré je v určitých momentoch možné nazvať aj hereckými výkonmi, takisto práca kamery a hudba zdvihli úroveň dobre odvedenej práce. Moje nadšenie z prvej, sekvenčne rýchlej, svižnej a horrorovo veľmi imponujúcej polovice opadlo v momente, keď sa scenáristi rozhodli z filmu spraviť gore-satanistickú úchylárčinu. Tvorcom určite nechýbali nápady, film je plný výborných scén a nepredvídateľných zvratov, hlavne horrorové scény v prvej časti filmu majú neskutočnú šťavu. V druhej polovici som chcel aby prišiel koniec čím skôr, alebo aby v závere prišla aspoň nejaká osvietenská pointu, ktorá by ospravedlnila všetku brutalitu a psychické trýznenie, ktorému som bol zvyšnú polhodinovú pasáž vystavený. Bohužiaľ, k okultnostiam sklony nemám, takže tá pointa ma tak trošku minula. 65%. (02.02.2011)

Z technickej stránky výborne, dramaturgia /koncepcia príbehu/ veľmi presná, vždy keď prichádza nasýtenie určitým žánrom, prejde sa plynulo do ďalšieho, ktorý spätne v sfére logiky a rozumového myslenia opodstatňuje existenciu predchodzieho. Inšpiratívna je aj komplexnosť, akou film rekapituluje hororové subžánre a ich vývoj za posledné obdobie - od duchárskych tmavých dlhovlások z Ázie /často fyzicky zdeformované, ktoré do všeobecnej popularity prišli s japonským Ringu od H. Nakatu v 1998/ až po opačný protipól - snaha o realizmus - zaklieštená tak v príbehu ako i vyobrazení násilia a v neposlednom rade aj presvedčivý prerod diváckej zainteresovanosti - od počiatočného chladného pohľadu pozorovateľa zvonka až ku vnútornému spoluprežitiu s hrdinom /hrdinkou/. Problém a dosť podstatný mám so záverom - jeho nejednoznačnosťou. Nie preto, že by to bolo nepochopiteľné a ja by som pociťoval potrebu sa detinsky tvrdohlavo dožadovať jasného záveru s pozície dieťaťa, ktoré musí byť za ručicku vedené režisérom až ku koncu, ale preto, že režisér tou nejednoznačnosťou dáva určitej skupine "pozitívne naladených" divákov priestor naďalej snívať istý, takmer dvetisíc rokov starý a ľudstvom tak chcený "chlácholivý" blud... . (07.03.2009)

Úchylně zvrácený počin, který nedoporučuji slabším povahám, aneb co všechno jsou schopni lidé udělat, aby se dozvěděli co je …….. nechci spoilerovat. Herecké výkony neznámých herců jsou slušné, realisticky podané násilí a hlavně netradiční a zajímavý příběh + překvapivá pointa. Něco tak působivého jsem dlouho neviděl, mé hodnocení 5 hvězdiček… (04.04.2009)

Rozhodně jeden z nejambicióznějších a nejzajímavějších hororů uplynulé dekády. Napoprvé nepříjemný a intenzivní zážitek, po formální stránce téměř dokonalý- od dráždivého gore a hutné atmosféře v první polovině až po krystalicky čistý psychický teror v půlce druhé. Film se viditelně snaží jít do hloubky a šokovat svým nepředvídatelným příběhem, což sice vytváří docela velký kontrast se všudypřítomnou a někdy až zbytečnou brutalitou (i když nejbrutálnější horor historie fakt NE), ale alespoň to dodává dění na plátně mnohem celistvější kostru, kterou na jednu stranu debilní, na druhou však výborná závěrečná pointa ještě utuží. Přiznám se, že v průběhu filmu se mi honila hlavou všechna možná hodnocení, a musel jsem se jít vyspat, abych si všechno v hlavě rozležel. Martyrs jsou náročným snímkem, na první pohled natočeným jen na efekt a pro peníze, ovšem uvnitř daleko vyspělejším než drtivá většina moderních exploitation hororů. Co tím ale bylo opravdu zamýšleno, to ví asi pouze Pascal Laugier. 60% (11.05.2013)

„Je veľmi ľahké z niekoho vytvoriť obeť.“ Dám len 2*, ale nad tým, čo som videl, som rozmýšľal dva dni. Snímka je presným opakom Laugierovho (skôr psychologického) Sanatória: je to nepsychologická masakra! Ak minútu nikto nikomu nereže hlavu, je to zázrak. Násilie však, ako ukáže zaujímavé rozuzlenie, tvorí (či sa nám to páči alebo nie) drasticky šokujúcu pointu (nie v štýle „hrdinka je duch“). Martyrs je film o násilí a ja verím, že veci, ktoré v ňom vidíme, existujú. Bude to znieť smiešne, ale po dopozeraní som filozofoval nad životom, nad tým, čo nás po ňom čaká a či je to také krásne, že máme chuť hneď sa zabiť, aby sme sa tam čo najrýchlejšie dostali alebo také otrasné, že sa chceme hneď zabiť, lebo fyzický život by sme ďalej s vedomím toho, čo bude, nezvládli. Je to znepokojivé a veľmi dobre viem, o čo Pascalovi išlo. Ale... nudil som sa. (27.05.2011)