Madisonské mosty

Musím se přiznat ke dvěma věcem. Za prvé: Nejsem zrovna fanda bolavých love story. A za druhé: Jsem fanda Clinta Eastwooda. Na film Madisonské mosty si brousím zuby už drahně let, ale k tomu, abych je skoukl vcelku jsem se dostal až teprve teď, na začátku prosince 2009. Je dost možné, že kdybych se k tomu dostal někdy v létě, tak mě tenhle film tak hluboce nezasáhne. Ovšem od letošního léta se v mém životě (v tom milostném) několik věcí změnilo. Něco jsem si zažil. Zkrátka, abych si neplácal játra o sobě, musím říct, že Madisonské mosty jsou krásný film, který režisér drží pevně v rukou. Tato romance dvou lidí, kteří až v pokročilejším věku našli jeden druhého, přičemž jim osud v podstatě nedovoluje, aby žili se svým dokonalým protějškem, je klasickou ukázkou mistrova stylu, tedy toho, že se ani při nadměrné stopáži a absenci nějakého rozmáchlého děje nenudíte. Režisér a herec v jedné osobě, Clint "Sympaťák a i v pětašedesáti letech štramák" Eastwood zde má opět charizmatu na rozdávání a k tomu, aby se z filmu stala úžasná podívaná, si našel pomocnici z nejpovolanějších, jako vždy úžasnou Meryl "V každém okamžiku strhující" Streepovou, která nejenže nevypadá jako nějaká bláznivá, nesnesitelná histerka (čili tak, jak by vypadala většina hereček v podobné roli), ale naopak s ní celou dobu musíte soucítit a díky jejímu preciznímu herectví musíte chápat, že na konci opravdu prožívá to vůbec nejtěžší rozhodnutí ve svém životě. Když k tomu přidám její nakažlivý smích, Clintův zářivý a upřímný úsměv, krásnou hudbu a lokace, tak se prostě musíme smířit s faktem, že tohle je jeden z nejlepších filmů žánru romantických dramat. Děkuji, Mistře Eastwoode, opět jste mě dostal... (01.12.2009)

Tento film zasáhl moji duši a to proklatě hluboko. Měli na sebe jen čtyři dny a i když věděli, že se už nikdy víc neuvídí, tak se do sebe vášnivě zamilovali. Jenom ten náměť ve mě vyvolá notnou dávku nostalgie. Retrospektivní styl vyprávění je zvolen velice vkusně a rozhodně je to oživení v jinak neakčním ději. Eastwoodovi ke stvoření tohoto masterpiecu stačilo opravdu málo - jeden dům, postarší ženu a ještě staršího světáka a samozřejmě osudovou lásku. Většina by z těchto ingrediencí udělala nevýraznou a sladkobolnou limonádu. Ale Eastwood není ledajaký režisér. Dokázal vykouzlit velmi emočně silný film. Netvrdím, že každý tenhle film vydýchá, a tak kdo je spíše na filmy, kde se stane za ty dvě hodiny, přeci jen víc, tak ať se tomuto filmu zdaleka vyhne. Scénář je naprosto vyšperkován vynikajícími živými dialogy, kde překvapivě nechybí ani nutný konflikt. Vykreslení postav je dokonalé. Někdo by řekl, že je to příliš nudný i na komorní konverzační snímek, ale v každém jejich slovu lze najít tolik emocí, které zůstanou povrchnímu divákovi skryty. Bravurní herecké výkony jenom podtrhují velikost tohoto díla. Na tento film jen tak nezapomenu a scénu v dešti si budu pamatovat až do konce života. (11.04.2006)

Na začiatku si všímam súrodencov Michaela a Carolyn, ktorí sú sprvoti zhrození zo správania sa ich nebohej matky, ktorá si priala byť spopolnená, a nie klasický pochovaná kresťanským spôsobom, do zeme. De - facto, zhrozený je vlastne iba Michael, ktorý spoločne so sestrou sa začíta do matkiných denníkov, v ktorých sa dozvedajú, že pred niekoľkými desiatkami rokov, keď ešte, ako neplnoletí teenegeri, odišli s otcom na 4. dňový výlet, vtedy ich matka Francesca s talianskymi koreňmi, ostala sama a bez dozoru, prežila štyri najvzrušujúcejšie dni - plné lásky a nehy s fotografom, s National Geographic, Robertom Kincaidom. Ako vravím, Michael je rozhorčený, že mu to pripadá, akoby jeho matka bola akási flandra, kde Carolyn sa postupne začítava do 3. denníkov, v ktorých odkresľuje spomínané dni, ktoré zároveň vidí i divák, ocitajúci sa v 60. rokoch na farme s Francescou, ktorá práve odprevádza svoju rodinu na výlet. Do úvahy prichádzajú p-r-e-s-t-r-i-h-y medzi súrodencami, kde onedlho Michael pochopí, prečo to jeho matka robila tak, ako to robila, a jednotlivými r-e-t-r-o pasážami s Francescou a Robertom. Samozrejme, nezaujímajú ma nezaujímaví súrodenci, ale zaujímavé postavy s tvárami Meryl Streep a Clint Eastwood, ktorý je jednak pred kamerou, ako fotograf Kincaid, a i zároveň za ňou, ako všestranný režisér, ktorý dokáže tak dať diváka do V-A-R-U, že to snáď, ani nie je možné ! I legendárna CASABLANCA, sa mi zdá byť voči tejto nádhernej romanci, prikrátka ! Nevravím, že Eastwood, je charizmatickejší, ako Bogart, prinajmenšom Meryl, je rovnako fantastická, ako Bergman, ak nie o čosi lepšia ! Jednoducho, obaja sú maximálne dokonalí, ako som to, ani zo začiatku netušil, čo ma čaká. STREEP je tak zvodná, s takým erotickým prízvukom, že to nemá asi ani obdoby ! Nie je to moja zvlášť obľúbená herečka, ale tu ma dostala do kolien ! Sú tu záverečné scény, ktoré mi dali dosť emotívne zabrať, čo sa mi pri filmoch stáva, len zriedka, o to som radšej, keď je to práve pri takomto skvostnom filmovom diele ! Vlastne, viem, že Clint je talentovaný tvorca, no nevedel som, že práve tu, u Madisonských mostoch, keď jedného ranného dňa sa prišiel Robert Kincaid na farmu opýtať na cestu k prekrásnym mostom, ktoré chce fotografovať, kde sa nachádzajú, Francesca mu to nevedela vysvetliť, tak mu ukázala cestu, a tak sa začalo niečo naprosto vzrušujúce, čo ma chytilo za S-R-D-C-E !!! Výnimočný film !!! (23.07.2016)

"I DON'T THINK OBSESSIONS HAVE REASONS. THAT'S WHY THEY'RE OBSESSIONS." ----------- Počas prvej polhodiny sledovania som chcel napísať niečo vo význame, že keby som nevidel Pollackove Spomienky na Afriku, tak tomuto zrejme pacnem štyri hviezdy. Po skončení sledovania nakoniec prekvapivo dávam štyri a Afrike nechávam za tri. Madisonské mosty sú naozaj pohodový feel-good film (teda aspoň prvých 100 minút), ktorý je komplet zvnútra i zvonku krásny, úprimný a čistý. Herecký koncert Clint & Meryl mi chutil viac než Redford & Meryl, ktorá tu posúvala herecký strop až do nebies, od prvej po poslednú minútu. Ten jej smiech je nezabudnuteľný. Film ale nezaostáva ani so súdkom smútku, ktorý sa v závere úplne vylial. Scéna zo smrteľnej postele mi instantne pripomenula Leaving Las Vegas, kde dal Nicolas Cage zo seba dušu. Zhrnuté a podčiarknuté, mosty v okrese Madison sú skutočne kvalitka, ktorým to musí uznať aj človek ako ja, ergo hanobiteľ romantiky, lásky a vzťahových sračiek. (09.12.2018)

Dvaja, ktorí sa náhodne stretli, štyri dni, ktoré spolu prežili a výsledkom je film, ktorý síce rozdelil užívateľov ČSFD na dve protichodné skupiny, ale tú, ktorú zasiahol, zasiahol do čierneho. Už som viackrát písal, že problémom pri písaní komentárov k romantickým filmom je, že pisateľ pri nich odkrýva časť seba. A pretože špeciálne u tohto filmu nemám o to záujem, napíšem iba, že nikdy predtým a ani potom som nevidel tak skvelý, do detailov zvládnutý herecký výkon, aký predviedla Meryl Streep. Že Clint na chvíľu opustil úlohy drsných policajtov, pištoľníkov a pomstiteľov a vo svojom filme, ktorý vynikajúcim spôsobom aj režíroval, si uveriteľným spôsobom zahral nový typ postavy. Že aj pri opakovanom zhliadnutí si môže divák vychutnať skvelé dialógy a ponoriť sa do príbehu aj vďaka dobre vybranej hudbe. Že film okrem zážitku samotného ponúka viacero možností na zamyslenie sa a hľadanie vlastnej odpovede na nadhodené otázky. Že obsahuje scény, ktoré ani po rokoch nevymiznú z pamäti. Že je to film, ktorý zaslúžene patrí do mojej stovky najobľúbenejších. (16.10.2011)