Podvodník

Oproti očekávání hodně tragická věcička, které nechybí názvuky Felliniho „psychosociální“ (pardon, lepší slovo mě nenapadá) magie povědomé z předchozí Silnice a následujících Cabiriiných nocí, ale celek vyznívá mnohem studeněji, úsečněji, odtažitěji, v důsledku prázdněji a schematičtěji. Možná je na vině zkrácená verze z FilmXovského DVD, možná je to můj subjektivní dojem daný tím, že je tentokrát hlavním hrdinou chlap, možná to prostě projednou nevyšlo. (29.05.2013)

Prostredný film z Felliniho "trilógie samoty" nebol prijatý veľmi priaznivo a režisér sám priznal, že sa mu trochu vyšmykol z rúk už na začiatku, keď zistil, že pôvodne zamýšľaný námet z veselého uvoľneného prostredia rozličných zlodejíčkov sa ani zďaleka nepribližuje realite. Ja som bol však milo prekvapený, najmä hereckým obsadením. Úplne neodolateľný bol opäť Fabrizi v úlohe bezcharakterného hajzlíka, Basehart bol sympatický, ale jeho rečiam sa nedalo veľmi veriť a Crawford mohol možno umierať trochu kratšie, hoci mne osobne to nejako veľmi neprekážalo. Zásadný problém bol v tom, že sa Fellinimu nepodarilo tak ako v DARMOŠĽAPOCH rovnomerne sledovať všetky 3 hlavné postavy ( a vlastne sa o to ani nesnažil, pričom však v divákoch vyvolával taký dojem ). Mimoriadne vydarené scény sú tak striedané občasnými hluchými miestami, hlavne vtedy, keď sa snaží vyvolať súcit, ale scenár pritom napísal tak, že s nimi súcitiť jednoducho nemôžeme, hádam s výnimkou Picassa, aj to len prostredníctvom jeho rodiny. Hrôzostrašný rozpor je potom aj v závere filmu, keď sme už hotoví uveriť poslednej nádeji a spáse pred smrťou, ale Fellini zase vytrestá divácke očakávania a zisťujeme, že Augusto skutočne svojich komplicov klame a získané peniaze nedal chromej dievčine. Žeby ich chcel vrátiť potom ? Najkrajšou časťou tak zostáva sekvencia s novoročným večierkom vedeným arogantným a ignorantským Rinaldom, ktorá je predzvesťou SLADKÉHO ŽIVOTA. Fellini tu so svojim osobitým majstrovstvom plynulo preskakuje z postavy na postavu, predstavuje nám charakteristické typové osadenstvo a z krátkych výstrižkov ich konania a rozhovorov umne splieta obraz kvázinoblesnej "smotánky", ktorá zbohatla na bohviečom a ktorá ( okrem iného ) nemá ( alebo iba neprejavuje ? ) veľa vkusu ani inteligencie. Naši traja hrdinovia však ešte aj oproti nim vyzerajú úboho a amatérsky, bezcharakterne a nenapraviteľne. No čo už, prachy sú prachy, a tak to bolo aj bude . . (20.10.2006)

První polovina byla nudná a vůbec mě nezaujala, takže jsem se bál, že poprvé bych musel dát Felliniho filmu nižší hodnocení, než 4*. Ale bál jsem se zbytečně, protože v druhé polovině se to naštěstí zvedlo a posledních 20 minut bylo silných. Hodně se mi líbil i metaforický závěr, který se dá vyložit více způsoby (SPOILER vážně zraněný zloděj se snaží vyšplhat zpět na silnici - což se dá vyložit i tak, že se snaží v hlavě dostat ze své situace, změnit se - ale nakonec ten svůj boj prohraje, jelikož těsně před silnicí zemře KONEC SPOILERU (snad chápete, jak to myslím, teď mě nenapadá, jak to napsat srozumitelněji)). Pro celý film však platí, že má skvělou kameru a skvělé herecké výkony. A nakonec se mi ten film i líbil, byť první polovina fakt byla taková nijaká. Fellini ale samozřejmě má i lepší filmy. 4* (17.04.2020)

Taliansko 50tych rokov zachytené na kameru bude mať vždy svoje neopakovateľné čaro, až má človek pocit, že netreba pozorne sledovať dej. Ten je v Podvodníkovi divácky príťažlivý a zrozumiteľný, takže pokiaľ vám nesadli niektoré majstrove antidejové filmy, netreba mať voči Podvodníkovi žiadne predsudky. Je totiž z rovnakého súdka, ako tu spomínané Cabiriine noci a Cesta. Pokiaľ ste podvodníkom, tak sa z tohoto filmu dozviete, že skĺbiť takúto kariéru s rodinným životom je takmer nemožné, ale kľudne sa o to môžete pokúsiť. Ďalej si treba dávať pozor na občasné záchvevy vo svedomí, ktoré vás nesmú nikdy prevalcovať, inak ste nadobro skončili. Celkom vynaliezavé, až vtipné podvody sa tu stretávajú so sociálnou kritikou. (09.10.2013)

Zlodej ostane zlodejom aj napriek ranám, ktoré zato schytá. Dobehne ho chamtivosť do slepej ulice na rohu spravodlivosti a hanby. Jeho šrám na svedomí nie je nikdy sám, tak komu by sa to všetko chcelo naprávať. Kariéru podvodníkov na pomedzí biedy a chvíľkového luxusu vystihol Fellini s temperamentom sebe vlastným. A mňa teší, že keď som niekedy o jeho známejších filmoch pochyboval, môže ma o svojej kvalite naopak presvedčiť ten nenápadnejší. (11.01.2017)