Zbohom, pán profesor !

Keďže som si túto verziu pozrel iba deň po zhliadnutí originálu z 1939, nejde sa vyhnúť porovnávaniu a musím povedať, že pôvodný film má navrch v každom jednom aspekte, snáď len O'Toole sa dokázal aspoň priblížiť svojmu predchodcovi, oscarovému Donatovi. Nejde len o to, že tento film bol prerobený na muzikál, lebo muzikály mám celkom v obľube, no tie hudobné čísla tomu nedali nič, pripadali mi zbytočné, aj keď Petula Clark spievala krásne. Tých zmien je tu pomerne dosť, vrátane inej doby (prvý film v dvadsiatych rokoch končil, tento začína), celá línia s manželkou je úplne odlišná a určite nie lepšia, hlavne tie pasáže z večierkov sú zbytočné a ani to zoznamovanie nebolo také roztomilé. Aj samotná postava profesora tu nie je až taká sympatická, nedokázal som pochopiť, na základe čoho sa do neho Catherine zamilovala a ani prečo ho nakoniec mali jeho žiaci tak radi, keď predtým bol dosť neobľúbený. V origináli dostali študenti viac priestoru (podľa priezvísk sme mohli sledovať generácie niekoľkých rodín), vrátane budovania vzťahu medzi nimi a Chipsom, asi aj vďaka tomu, že tam profesorove manželstvo trvalo podstatne kratšie. Nie je to zlý film a keby som videl toto spracovanie ako prvé, dal by som 4 hviezdy, no takto na mňa nemal čím zapôsobiť. Síce je dej výrazne zmenený, no dôležité pasáže ostali rovnaké od slova do slova a už nemali ten účinok. (26.11.2015)

Naprostý vrchol filmového umění - od námětu o smyslu klasického vzdělávání, přes prostředí konzervativní britské školy, přes promyšlenou stavbu příběhu, až po naprosto dokonalého Petera O´Toola. Po dvou a půl hodinách jsem litoval, že to skončilo, klidně bych si dal ještě jednu stejně dlouhou stopáž. (20.11.2011)

Peter O'Toole mě zde naprosto dostal a jeho postava je skvěle zahraná, a to i v kontrastu s romantickou linkou, kterou zde má. Petula Clark je mu skvělou společnicí a tenhle relativně jednoduchý, ale lidsky krásný příběh o jednom učiteli, mě dostal více než v moderním provedení. Asi by to ještě chtělo kouknout na verzi z roku 1939. (23.08.2017)

"You must have been all over place looking for me." "Here and there. I demanded and took a fortnight's leave."     Emotívna romantická muzikálová dráma, na ktorej ma príjemne prekvapilo to, ako citlivo a do hĺbky sú vykreslené hlavné postavy (nie iba ako povrchné karikatúry, ako je to v muzikáloch bežné). Snímka je krásne založená na kontraste dvoch úplne protikladných charakterov - upätého a suchopárneho profesora Chippinga "Chipsa" (skvelý Peter O'Toole nominovaný na 0scara), bez zmyslu pre humor, zato ale veľmi citlivého a bezprostrednej a emotívnej kabaretnej speváčky Katie (roztomilá Petula Clark). Obe postavy pôsobia veľmi sympatickým dojmom, je medzi nimi parádne iskrenie a obe sú aj veľmi presvedčivo stvárnené, pričom Petula Clark navyše aj krásne spieva. Škoda len, že ju v najmladšej podobe jej postavy potvorí ten nemožný účes (či skôr parochňa?) - paradoxne, po strihu o 15 rokov neskôr, už s účesom, ktorý jej pristane podstatne viac, vyzerá o 15 rokov mladšia. Okrem ústrednej dvojice ma mierou vrchovatou bavila i postava žoviálnej umelkyne Uršuľy (výborná Siân Phillips), ktorá vždy, keď sa objavila na obrazovke, si ukradla celý film pre seba. Zaujalo ma, že v kolónke "hudba" je uvedený aj môj obľúbenec John Williams (s jeho prvou nomináciou na Oscara), ako som však zistil, robil "iba" orchestráciu a autorom všetkej (veľmi dobrej) hudby je Leslie Bricusse. V snímke, ktorá je väčšinu času ladená do veselých tónov (ten humor je inak výborný), zaznejú v závere nečakane aj tóny smutné.     "Of course, you two are married or something, aren't you?" "Married, madam, and quite definitely not something." "I adore this man. When you're finished with him, Katie, lend him to me." (12.01.2024)

Nemôžem sa bohužiaľ stotožniť s nadšenými recenziami takmer dvadsiatky užívateľov. Film, ktorý som práve dopozeral je predovšetkým dlhý. To nie je výčitka, iba potvrdenie poznania, že pred 50 rokmi sme žili pomalšie a pokojnejšie, takže sme si mohli dožičiť aj pomaly plynúci dej. K staromilstvu prispievali aj starobylé stavby, vycibrený jazyk a úzkostlivo dodržiavané kastovnícke vzťahy. Nestotožňujem sa s označením výkonu Petra O'Toola za vrchol jeho herectva.  Stačí spomenúť filmy ako Becket, Ako ukradnúť Venušu a Lev v zime. Petulu Clark poznám od doby keď hviezdila s piesňou Downtown na houpačce manželov Černých. Napriek tomu, že ani jedna z jej pesničiek ma nijako zvlášť neoslnila a ani film ako celok, považujem za užitočné si ho pozrieť, ak má divák dve a pol hodiny času k dispozícii. (18.03.2022)