Cabiriine noci

Kdesi som čítal, že zrovna tento Masinovej, herecký výkon je považovaný, ako vôbec 21. najlepší v dejinách kinematografie, čo môže pre niekoho znamenať nie až tak prestížnu priečku, pričom na margo celej tejto veci si dovolím tiež podotknúť i to, že americká Akadémia filmových umení a vied, bola až natoľko cynicky slepou, že ju dokonca ani nenominovala, ale aspoň si FELLINI odniesol domov svojho ďalšieho „zlatého plešivca”, keď mal ešte poriadnu váhu! / Ak som trebárs minule do neba vychvaľoval jej stvárnenie životom skúšanej Gelsominy, tak tentoraz to ešte nie je nič v porovnaní s ústrednou protagonistkou, mimoriadne dôverčivou Máriou ”Cabiriou" Ceccarelliovou, ktorá je na tom v podstate o dosť „lepšie”, a to minimálne o jeden stupeň predčí svoj predchádzajúci výstup, ktorý bol z môjho pohľadu síce naprosto „majstrovským”, no v tomto prípade ide o vskutku ojedinelý zjav, a to asi v takom význame, že ja osobne ho považujem za „unikátny”, aký sa mimochodom nielen tejto herečke nepodaril už nikdy viacej zopakovať! \ Určite by som niektoré miesta v rebríčku poprehadzoval, aby som tým skrátka dosiahol práve to, že si jednoznačne zaslúži sa vyšvihnúť až do prvej desiatky. Zrejme sa s ním plne nestotožňujem, ale i napriek tomu si ho celkom vážim, pretože niektoré úvodné herecké výkony v ňom zahrnuté, rovnako veľmi uznávam. / Nateraz by už aj hádam stačilo sa venovať mojim, osobným postrehom k danej veci, aby som radšej namiesto toho začal trochu riešiť hlavnú postavu, ktorá, zdá sa, je viac-menej, úplne neriešiteľnou? Podľa názvu filmu Le notti di Cabiria, mi je jasné, že je „nočným vtákom” s roztiahnutými krídlami. Totižto lieta po nociach, s prislúchajúcou sa profesiou v podobe „najstaršieho remesla na svete”, počas čoho určite stretáva kopec zaujímavých ľudí, medzi inými napríklad i druhoradého herca Alberta Lazzariho, alebo sa neskoršie "zapletie" s dobrým samaritánom či povedzme i s prefíkaným šarlatánom, a tak by som mohol pokračovať snáď donekonečna. Až konkrétne v druhej polovici sa jej rysuje veľká zmena, keď by sa na ňu predsa konečne mohlo usmiať šťastie, na ktoré tak extrémne netrpezlivo čaká, a či naozaj trpezlivosť ruže prináša? \ Federico ma svojim umeleckým spracovaním totálne uzemnil, čo by som následne vysvetlil asi tak, že z kombinácie I Vitelloni a La Strady, nakoniec vzišlo to, čomu sa momentálne teraz s plnou vervou, a k tomu i s pozoruhodným  entuziazmom venujem! A čím kvalitnejší obraz divák k dispozícii má, tým luxusnejšieho filmového zážitku sa mu automaticky dostáva. / Čo ešte napísať? Bolo už všetko spomenuté? Režisér a Herečka, odviedli kus poriadnej roboty, keď by sa zároveň patrilo zmieniť i o vynikajúcej, čiernobielej kamere od špičkového kameramana Alda Tontiho, samozrejme sa pridáva i hudba od dvorného skladateľa Nina Roty, že ani výprava Pieroa Gherardiho a strihová skladba Leoa Catozzoa, neostanú nepovšimnutými. \ Jedná sa presne o taký, vysoko návykový snímok, ktorý klasický fanúšik musí nanajvýš (d)oceniť, no podotýkam, že je pre dnešné, široké masy, maximálne nedostupným a neoceniteľným. Výnimočný, perfektný, mimoriadny a nezabudnuteľný, a to je len zlomok pozitívnych vlastností, ktoré vystihujú toto vrcholné, umelecké dielo. (20.10.2022) (menej) (viac)