Ženské oddelenie

Štepkove divadlo je divadlom jednoduchého človeka o jednoduchých ľuďoch a v tom je jeho krása a obľúbenosť. Také krásne a priamočiare sú aj všetky postavy v tejto divadelnej hre vo filme. Určite je to lepšie ako sledovať divadelný záznam, kde by chýbali mnohé filmové prostriedky, ktoré televíznemu divákovi uľahčujú sledovanie a nasávanie atmosféry. V krátkom čase hodinky a štvrť sa toho stihlo veľa, spoznali sme charaktery, prežili ich životy, a vypočuli si toľko životného múdra, ako v dlhom seriáli. –––– Bol som aj ja v nemocnici. Darovali sme krv, aby sme posilnili mier. –––– Svadobná cesta, to znie horšie ako posledná cesta. –––– Volákdo žije kopu rokov a niš porádne neužije. A Irenka milovala život, aspoň zachvílu. (30.05.2016)

Výborná dialógová komédia, ktorá však v skutočnosti, ako je u Radošinského naivného divadla zvykom, zabŕda omnoho hlbšie do zákutí ľudskej duše. Návštevné hodiny na ženskom oddelení tak nie sú len prostou prehliadkou všakovakých charakterov, ale sondou do medziľudských vzťahov. Zvykli sme si, že herecké výkony hercov RND sú ochotnícke. Klasická televízna produkcia veľa vody nenamúti, ale celkom dobre zabezpečuje aspoň, aby nebolo ticho medzi dialógmi. Zachraňujú to štepkove briskné dialógy plné láskavého humoru. 75% (06.03.2024)

"Irenka, vy by ste mohli íct tým vaším taxíkom tam, kde ste ešte nikdy neboli. Volakde dalako. Do Košíc."     V rámci tvorby mojich milovaných Radošincov (rozumej maestra Stanislava Štepku) je toto moja absolútna srdcovka, aj spoločne s hrou Ako som vstúpil do seba (1999). Dielo doslova presiaknuté človečinou, do ktorého sa jeho autorovi podarilo okrem svojho typického humoru vložiť aj kusisko tej psychológie, pričom ako zdroj inšpirácie mu možno poslúžil Bergmanov film Prv ako sa rozvidnie (1958). Podobne ako v spomínanom filme aj tu sa odvíjajú osudy troch žien veľmi odlišných charakterov, ktoré sa stretnú v spoločnej nemocničnej izbe. Prvou je chodiaca (či vlastne dočasne nechodiaca) studnica životnej múdrosti (alias ľudová figúrka) Kováčová v podaní vynikajúcej Katky Kolníkovej, ktorá to celé úžasne ťahá. Ďalšími dvoma sú potom povrchná a namyslená fiflena Karolína (Dagmar Edwards) a svojrázna taxikárka Irena (Darina Abrahámová), tak trochu čertica. Zaujímavé (a tiež veľmi dobre zahrané) sú i ďalšie postavy, ktoré do príbehu vstupujú, ako sú doktor v podaní Jula Satinského, pobožná sestrička v podaní Aničky Šiškovej a najmä neskutočne podarená dvojica Karol a Tibor v podaní Stana Štepku a Jána Melkoviča ("Ja som ti doma hovoril, načo to vlečes, to tažké hebedo. Ale tebe sa to vlíklo dobre, keď sem to vlíkou ja!"). No a ten nádherný záver musí roztopiť srdce aj toho najváčšeho cynika.     "Aj ja som kopu rokov čakala nanho, na smrada starého, čirného. A som sa ho jako vdova dočkala. A nebanujem. Čo nevybaví, dohrá na harmanike." (14.07.2024)

RND je klasické divadlo, ktoré stojí a padá na kvalite S.Štepku. Jeho hra Ženské oddelenie je výborná hra o duši žien, ktoré sa stretnú v jednej izbe v nemocnici. Je to pohladenie na duši vidieť dnes už nebohých - K.Kolníkovú, J.Melkoviča a aj keď nie radošinca ,ale J.Satinský tam patrí tiež. 85%. (20.10.2005)

"Čil už je, na chvílku, všetko v najlepšom porádku", najmä preto, že som sa opätovne dostal k jednej z mála hier Stanislava Štepku, ktoré sú zaznamenané vo forme televízneho filmu. Radošincov mám rád a videl som veľa z ich predstavení. Lenže z "nezabudnuteľného zážitku", ktorý mi pripadal, ako najpriliehavejšie označenie pocitov po odchode z divadla, ostal po desiatkach rokov síce pekný, ale pomerne hmlistý dojem. Preto je sledovanie každej zachovanej hry v pôvodnom obsadení pre mňa sviatkom. Ženské oddelenie asi nie je najlepšia zo Štepkových hier a aj na prejave časti hercov by sa našli chyby. Všetko však prebíja Štepkova a Kolníkovej človečina, teda to, čo z malého dedinského divadla urobilo pojem. (02.09.2010)