Submarino

To, kde vyrastáte a kto vás vychováva, vytvorí hlavný smer vývoja vášho života. Pokiaľ nie ste veľmi silná osobnosť alebo nemáte to šťastie, že vám do života príde osoba, ktorá vám ukáže, že sa dá žiť aj inak, tak je vysoká pravdepodobnosť, že vaša dospelosť bude rovnako ničivá, bezútešná a tragická ako bolo aj vaše detstvo. Submarino sa odohráva v tej najväčšej dánskej špine, ktorá sa vám zaryje pod nechty a v hrdle sa vám vytvorí guča už od úvodnej scény. Je to typicky ukážkový, surový dánsky film. Doteraz je pre mňa veľkou záhadou, že práve krajina, ktorá podľa mnohých rebríčkov získala titul „najšťastnejšia krajina sveta“ točí tie najdepresívnejšie, najsurovejšie, ale zároveň najrealistickejšie a podľa mňa aj najdokonalejšie drámy na svete. (16.08.2018)

Jestliže někoho film Submarino emocinálně minul, tak mě rozhodně ne. Příběh dvou bratrů, kteří měli vnitřně zmučené srdce tím, co stalo v jejich dětství a to do velké míry ovlivnilo jejich další způsob života. Měli k sobě tak blízko a přitom si byli tak vzdálení. Z celého jejich života na mě čišela jejich samota a zoufalá beznaděj. Velmi smutné a depresivní drama, které se Dánům jako ostatně vždy povedlo. Velmi dobře bylo vypracované prolínání osudů obou bratrů a studená barva filtru, která ještě víc umocnila drsnost příběhu. Osobně mě zaujal výkon Jakoba Cedrgrena, kterého jsem měla možnost vidět už ve filmu Ukrutně šťastni. A dík alespoň za pár pozitvních momentů. (12.10.2012)

Dva bratři, dva posrané životy. "Submarino" je klasická post-dogma s dlouhým chuťovým ocasem. Vinterberg se sice několikrát nebezpečně otřel o emocionální vydírání a vytlačování slziček, ale nakonec vše ustál díky solidnímu scénáři, perfektní technické realizaci a přesvědčivým hereckým výkonům. Perfektní harmonie mezi hollywoodskými klišé a severskou drsností. (05.04.2013)

Dalsi vyborne drama z nevysychajici severske studny. Velmi depresivni film, ktery me zaujal svou chladnou atmosferou, hereckymi vykony a osudem dvou bratru z kodanske periferie. Miluji filmy s minimem postav a zdanlive jednoduchym dejem a snad nikde na svete neplati tak jako ve Skandinavii, ono "vytriskani z minima maximum". Submarino me natolik zasahnul, ze si ani nejsem jisty, zda ho chci jeste nekdy videt. Vinterbergovi se po Rodinne oslave podaril natocit dalsi skvost. (05.02.2012)

Nemôžem uveriť tomu, čo som práve videl. Ide o vrcholne krutú, ťaživú a depresívnu bombu! Chápem pomerne nízke hodnotenie, toľkú dávku depresie a sociálnej bezútešnosti nedokáže stráviť každý, film už prekročil isté hranice únosnosti a tak sa to môže odzrkadliť aj na nižšom hodnotení. Akoby sa človek filmu podvedome bránil, zároveň nie je jedno v akom duševnom rozpoložení sa snímok pozerá. Čakal som pecku, Vinterberg – majster severskej drámy, nikdy nesklame, ale niečo tak šokujúce a strhujúce som nečakal ani v tom najbláznivejšom sne. Neverím, že Submarino nechá niekoho chladným (pokiaľ nejde o človeka empaticky nulového). Je ikonou všetkého, čo v drámach hľadám, hlavne v tej severskej. Už prvé minúty ma svojou úzkosťou a bezútešnosťou priklincovali na stoličku, ihneď sa dostavil taký pretlak emócií, ktorý ma totálne ochromil a až do konca nepustil. Pri výborných drámach príde obyčajne až pri konci, tu som však nemal žiadnu šancu, prišlo to hneď a veľmi tvrdo. Studený, typicky severský filter farieb všetko ešte znásobuje. Vinterbergova krutá, depresívna ruka prešla mojim telom ako nôž maslom, chytila srdce a celý čas ním kmásala aby ho potom na konci odhodila ako handrovú bábiku. Na konci nezostane nič, len veľký smútok a ťaživá úzkosť. Jedno viem iste, po veľmi dlhom čase bol v mojom pomyselnom rebríčku najlepších drám z trónu zosadený Requiem za sen (2000) a nahradený týmto severským klenotom. Bude veľmi ťažké nájsť niečo, čo sa tomuto aspoň trocha priblíži. Na záver snáď len toľko, nezostáva nič iné iba vstať, v duchu zatlieskať a pokúsiť sa ten smútok predýchať. Film nie je pre každého, citlivejším povahám to zošrotuje vnútro ako malinu. BRAVOOOO, pán Vinterberg, ste kráľ! (03.08.2014)