Žena v čiernom

Filmársky brilantný viktoriánsky horor a jeden z filmov, ktorému som v návale hororovej eufórie schopná odpustiť plytký scenár a nedomyslenú pointu. Toto je priam formálny orgazmus a podobné stiesňujúce pocity ma zaplavili pri nedávnom sledovaní pochmúrnej dickensovskej série Great Expectations. Sugestívna duchárska lahôdka, ktorá si vystačila bez hektolitrov krvi a strohou vynikajúcou kamerou, dobovou ťažkopádnosťou a vizuálnymi perličkami (hmla, bažiny, dážď, strašidelný dom,...) spôsobuje príjemné mrazenie a naplno pohltí svojou tajomnou atmosférou. Žena v čiernom sa síce nemôže zaradiť medzi áčkové horory (Tí druhí, Šiesty zmysel) iba kvôli tomu, že nedisponuje žiadnou šokujúcou pointou, no v tomto prípade si bez výčitiek pridám, pretože toto je kategória hororov, aké zbožňujem. Z Radcliffa sa vykľul výborný charakterný herec a jeho strhaného unaveného Arthura Kippsa som mu verila od začiatku do konca. Jednoducho som nadšená. (29.05.2012)

Je to celkom dobrý horor z britskej produkcie. Má dosť dobrý príbeh odohrávajúci sa v devätnástom storočí o právnikovi z Londýna, ktorý dostane za úlohu odcestovať do vzdialenej malej dedinky, kde sa má postarať o jednu pozostalosť, ale na mieste zisťuje, že nie je vítaný, pretože miestni považujú dom za prekliaty a tajomná žena, ktorá v ňom mala bývať má stále zabíjať ich deti. A tak právnik chce zistiť celú pravdu. Spracovanie je celkom slušné, síce sa po dejovej stránke nejedná o nič výnimočné, niečo podobné sa už predsa len dalo viackrát vidieť, ale inak ani v rámci žánru nemám moc čo kritizovať, zaujalo ma to už od začiatku a príchodom do dediny sa to ešte vylepší, na moje prekvapenie sa nejedná len o jeden dom, aj keď ten je tu hlavný, zlo tu má vplyv na celú dedinu, čo oceňujem. A druhá polovica ide kvalitou ešte o trochu hore, žáner horor už je výraznejší, len škoda toho záveru. Nemôžem povedať, že by bol objektívne zlý, ale moc mi to nesadlo, pôsobí to až príliš nedotiahnuto a celkový dojem z filmu nanešťastie zníži. Čo sa týka klasických hororových prvkov, tak síce napätie som moc nepocítil, výraznejšie je možno v dvoch, troch scénach, skôr ma zaujala atmosféra, prostredie takéhoto domu v noci teda dokáže zapôsobiť a preto je druhá polovica prakticky jedna dlhá hororová scéna. Ale spokojný som aj po obsahovej stránke hororových scén, väčšinou využívajú klasické motívy, nechýba otváranie dverí, zhasínanie svetiel a mnohé podobné, ale aj tieto sú celkom dobre zvládnuté a viacero scén je aj dosť zaujímavo podaných, páčila sa mi napríklad tvár v okne, alebo zapálenie dievčaťa. A chválim aj ducha, ktorý hlavne v záverečnej fázi dokáže vyvolať rešpekt. Herecké obsadenie je na tom dobre, Daniel Radcliffe má u mňa prakticky čistý štít, ja si ho s jeho najslávnejšou postavou nezamieňam, keďže z celej série som videl iba prvý diel a ani na ten si už moc nespomínam, ale toto zahral dobre a vidno, že toto nie je americký film, keďže pomaly polovicu filmu je hlavný hrdina sám a nemá potrebu sa rozprávať sám so sebou, čo oceňujem a k tomu viacero sympatických vedľajších postáv, hlavne nápomocný muž. Réžia a technická stránka sú vydarené, chválim pôsobivý vizuál, obdobie devätnásteho storočia a navyše v takomto prostredí má svoje čaro, ani s hororovou atmosférou nemám problém, som spokojný. Škoda toho záveru, bol som pripravený dať lepšie hodnotenie, ale práve ten záver mi to pokazil. Ale inak som spokojný, solídna žánrovka s viacerými výraznými kladmi. 68% (01.09.2012)

Spracovanie veľmi dobré. Prostredie, atmosféra, tajomno, všetko funguje. Ale scenáristicky nič nové pod slnkom. Aj lakačky spoliehajú viac na zvukové efekty než na obrazovú a strihovú vynaliezavosť. Radcliffe na postavu otca vízorovo mladý, ale výkonom bezchybný. Ciarán Hinds dodáva filmu punc dôstojnosti. Mladí diváci Harryho Pottera, ktorí nevideli podobných filmov stovku, budú spokojní. (21.02.2012)

Žena v černém, muž (spíš chlapec) v úleku, dívka s louhem, manželka v bílém... názvů by se našlo hned několik, avšak podstata zůstává stejná. Studený anglický hororek s duchy a blaty, vás bude děsit tak, že si cestou do práce dáte setsakramentskej pozor, abyste neupadli do vřesoviště. Dlouho odkládaný snímek, ze brzy ukázal jako dobrou volbou na studený zimní večer. (15.01.2015)

I've never been so fucking scared like this in my whole life! Nevím, jestli jsem ten večer, kdy jsem se na Ženu v černém dívala, byla v nějakém silném emočním rozpoložení, nebo, co to se mnou bylo, každopádně myslím, že takové stavy jsem snad u žádného hororu ještě nezažila. Byla jsem vyklepaná jak alík a tekly mi slzy "hrůzy", nebo jak to mám nazvat (víte, takový ten stav, kdy se někde oběť schovává před vyšinutým maníkem se sekerou, nebo prožívá šílenou noční můru a strachy začne brečet:) Hned úvodní půlhodinka mi nabídla zhruba šest šokujících lekaček, které mě totálně odrovnaly, a měla jsem dojem, že jestli to tak půjde dál, ve zdraví to nepřežiju. A kdybych se poté zbytek filmu nedodívala s ovladačem před očima, kdykoliv "to" přicházelo, zřejmě by k tomu možná i došlo:) Ačkoliv Žena v černém přináší ten nejklasičtější "Ghost Story," který není v podstatě nikterak originální, ani nijak složitě propracovaný, hustá a značně ponurá atmosféra viktoriánské Anglie a především samotná dokonale děsivá Dáma v černém vše bohatě vynahrazují. Takže v podstatě ta nejtradičněji zpracovaná duchařina, v níž opět figuruje starý, chátrající, "Scary House" s pohnutou minulostí a jeden zlostný duch, mi přivodila pravděpodobně ten nejděsivější status, jakého jsem zatím při sledování hororů dosáhla. A při pohledu na Daniela Radcliffa jsem měla dojem, jako bych se dívala na Richarda Armitage ve studentských letech:) (01.11.2013)