A pobežím až na kraj sveta

Krívajúce dievča, hľadajúce v prostredí necitlivom k jej postihnutiu priestor pre porozumenie. Scenár spisovateľa Dušana Mitanu dopĺňa dynamická kamera Stanislava Szomolányiho, zachytávajúca rôznorodosť dedinského prostredia detskými očami. Vnímavá a empatická práca = hodnoverne pôsobiaci celok. Detský príbeh sa dôstojne vyrovnáva s nepríjemným, stále prítomným problémom. Vyčleňovanie telesne postihnutých z dedinskej komunity nielen vlastnou rodinou, ale celou pospolitosťou a ich zaradenie do kategórie druhoradých. Dôvodmi sú slabšie využitie pri fyzickej práci, obmedzené možnosti vydaja a známa vlastnosť dediny: potreba potvrdenia vlastnej normálnosti vyčlenením fyzicky (aj duševne) postihnutých do úlohy miestnych čudákov. P. S. Scéna umravnenia kŕmiacich sa družstevných prasiat vplyvom hudby Zdeňka Lišku je pre mňa (možno tvorcami nezamýšľaným) vrcholom filmu. (25.11.2007)

Ďakujem. To je jediné slovo, ktoré mi napadá. Tak krásny, citlivý, smutný a poetický príbeh som naozaj dlho nevidela. Majka Tárajka patrí medzi moje najobľúbenejšie literárne postavy, a preto som len a len rada, že jej filmová verzia je rovnako pôsobivá a autentická. Takže ešte raz - ďakujem vám, Peter Solan, že ste sa ujali natáčania filmu, ktorého téma vám vraj nebola nijako mimoriadne blízka. Ďakujem, že ste presviedčali Anetku Lakatošovú, aby stvárnila hlavnú hrdinku až dovtedy, kým nesúhlasila. Ďakujem, Anetka, že ste napokon prijali ponuku úlohu dievčatka, ktorého osud bol akiste príliš podobný tomu vášmu. O to viac ďakujem. Ďakujem všetkým zúčastneným, ktorí odviedli tak presvedčivé výkony, že som počas celého sledovania mala pocit, akoby som sa nedívala na film, ale na obyčajný život zachytený akousi skrytou kamerou ( hovorím najmä o výbornom Ivanovi Mistríkovi, opäť raz úsmevnej Magde Pavelekovej a o vynikajúcich manželoch Adamčíkovcoch). Ďakujem. Pretože na svete je ešte stále veľa Majok-Tárajok (hoc Peter Solan sa v istom rozhovore vyjadril, že o tom pochybuje), ktoré potrebujú vedieť, že nie sú samé. Že nie sú iné. Že nie sú poslednou literou abecedy ... (28.04.2012)

Pěkný příběh o děvčeti, které je zdravotně postiženo a žije ve svém vysněném světě působí chvílemi až poeticky. Celkový dojem z filmu mě ale výrazně kazí střih a jakoby nedokončené a rychle střižené scény, Škoda, to mě u sledování hodně rušilo. Jinak film rozhodně stojí za vidění, už kvůli pěknému scénáři nebo klasicky výtečné hudbě Zdeňka Lišky. (25.12.2013)

Citlivý a láskavý príbeh dievčaťa s handicapom. Film sa nehraje na nič, nepoužíva slzy diváka, aby sa zapáčil, je to proste obyčajný príbeh citlivej dievčiny, jej rodiny, kamarátov, plný ľudskej múdrosti, smútku a veselosti. Kvalitná predloha od Márie Ďuríčkovej sa dostala do rúk kvalitného režiséra a na výsledku to je vidieť. Príjemné prekvapenie. Pastejříkovú nahovorila Kamila Magálová. (17.10.2018)

(97/2016) / Sila vidieť ako dokázali "soudruzi" za pár rokov domrviť aj filmy. Porovnať Solana z tohto filmu s jeho filmami 60-tych rokov, respektíve s hociakým filmom z toho obdobia ukazuje ako sa domáce talenty "znormalizovali". Námet filmu v pohode, prečo nie, ale to nudné, televízne spracovanie tomu uberá všetku silu. (4/10) (02.10.2016)