Studená ryba

Cez krvavý príbeh porovnanie dvoch rodín. Rodiny postaršieho bezohľadného obchodníka s exotickými rybami, ktorý však navonok pôsobí ako zábavný, i keď miestami trochu vtieravý spoločník. Jeho manželkou je vášnivá a zvodná manželka, ktorá s obľubou porcuje. Majú vlastné bývanie i čosi ako svätyňu kresťanskej sekty v horách. Biznis ide ani po masle, obsluhu v obchode robí skupinka mladých dievčat v dráždivej firemnej uniforme. Druhou je rodina prežívajúceho obchodníka s exotickými rybami. V jednom dome žijú, prevádzkujú obchod, spia, milujú. Počkať, milovať sa chodia do motela, kvôli dcére, žijúcej s nimi. Manželka si však s nevlastnou dcérou nerozumie, tá chce stoj-čo stoj vypadnúť z domu plného studených rýb. Medzi ktoré pochopiteľne, radí i svojich rodičov. Do toho ostré šľahy celkovo k inštitúcii rodiny, vernosti, peňažnej nenažranosti, kritike korporátneho spôsobu života v pracovných kolektívoch, i ku konkurenčnému boju, ku vzťahom k neznesiteľným zamestnávateľom a tak. Šion Sono opäť na výbornú, nevynechávajúc nič zo svojho tradične absurdného mixu melancholickej drámy, krváku non plus ultra, a filozofujúceho filmu. Dve a pol hodiny tak zbehnú ani voda. (19.07.2022)

Syamoto žije po smrti manželky spolu so svojou dcérou Mitsuko po boku mladej partnerky. Vlastní rodinný obchod na predaj akvarijných rýb a jeho záľubou je vesmír. Jedného dňa je spolu s družkou privolaný do hypermarketu kde bola Mitsuko prichytená pri krádeži. Ochrankár jednoznačne trvá na ohlásení skutku polícii. Nečakane sa jej však zastane práve svedok udalosti, pán Murata. Nakoľko taktiež disponuje obchodom na predaj rýb, rýchlo sa spriatelia. Murata pôsobí veľmi dobrým dojmom a dokonca zamestná Syamotovú dcéru, aby sa naučila rešpektu a úcte. O jeho dobrosrdečnom charaktere teda niet pochýb. Pravda je však krutejšia ako sa na prvý pohľad môže zdať. Zvrátená myšlienka tohto príbehu ja základným pilierom snímku. Kto očakáva spŕšku gore, je na omyle. Aj keď sem-tam sa "čosik" predsa len mihne. Pointa v samom závere je ukážkou Šonovej výnimočnosti vo vyobrazení zmeny charakteru osobnosti. Režisér si dal (ako je to už u neho zvykom) záležať najmä na vyobrazení chorobného myslenia takmer 80% postáv v tomto snímku. Rovnako ako pri filmoch Vinou Lásky, Suicide Circle či Strange Circus. Sono nie je mojim obľúbeným tvorcom, no má môj obrovský rešpekt. Jeho filmy vždy majú veľkú hĺbku. Podľa mňa to však má v hlave "prejebané". Zdravý človek predsa takéto filmy nemôže točiť - 70 %. (21.10.2013)

Šion Sono, ty blázon jeden úchylný. Z hocijakej na oko nevinnej témy dokáže tento Japonský režisér vytesať taký neskutočný bizár, že neverím vlastným očiam. Cold Fish, príbeh o frustrujúcom manželstve a rodine ktorá vlastní obchod z rybami, ináč veľmi pekne zachytené medziľudské vzťahy deprimovaných ľudí, čo sa tak často nevidí, ktorí sa zhodou náhod zapletú z maniakálnymi psychopatmi a stanú sa spolupáchateľmi tých najzvrátenejších vrážd. Je to v podstate padnuté na hlavu ale Sonov rukopis je tak parádny, že sa ten zvláštny Japonský šarm nedá jednoducho nemilovať. Je to vtipné, škodoradostné ale zároveň zvrátené. (21.02.2016)

No tak to zase bylo něco. Čekal jsem celkem roztomilou brutalitu, po které zbyde lehký úsměv na rtu, jak to vše bylo pěkně nadnesené, groteskní a krvavé. Všechno tam sice bylo, občas opravdu něco mezi situační komikou a masakrem. Ale celkové vyznění je tak studené, nepříjemné a odtažité, že jsem byl fakt znechucen. Ovšem fascinující to bylo. (13.09.2011)

Tak skončil můj víkend s filmovou Asií, při níž jsem stihnul postupně první dva díly Chinese Ghost Story, postupoval přes Three... Extremes a finišoval právě Studenou rybou. A zakončení to bylo skoro velkolepé. Proč skoro? Protože stopáž! Dvou a půl hodinová délka trošku brzdí slibně se rozvíjející a rychle zamotávající se příběh, který se z rodinného dramatu promění na psychologický thriller, aby v samotném závěru překvapil nefalšovaným gore masakrem. Vůbec ta poslední půlhodina je krásně našláplá a zběsile nakopne jinak spíše rozvleklé tempo. A nebyl bych to já, abych se nezmínil o těch krásných kozách a několika syrových znásilňovaček. Ale jinak jsem romantická duše, zdejší kamarádi potvrdí :) (17.03.2013)