Réžia:
Peter SolanKamera:
Tibor BiathHudba:
Wiliam BukovýHrajú:
Štefan Kvietik, Valentina Thielová, Józef Kondrat, Gerhard Rachold, Manfred Krug, Edwin Marian, Jindřich Narenta, Ján Kováčik, Ľudovít Ozábal, Jan Bobek (viac)Obsahy(1)
Film začína zvukom úderov, z tmy sa postupne vynára postava cvičiaceho boxera. Po tréningu sa provizórny ring vďaka uniforme veliteľa koncentračného tábora náhle odkrýva ako súčasť veľkej továrne na smrť. Od prvého záberu filmu sa charakter týchto dvoch miest prelína a mení v príbehu dvoch nerovnocenných protivníkov. Na jeho začiatku majú „šťastie“ obaja: veliteľ tábora Kraft nájde svojho sparingpartnera a väzňovi Komínkovi, ktorého chytili na úteku, tak v poslednej chvíli predĺži život. Pre prvého, disponujúceho absolútnou mocou, je to ideálne vylepšenie tréningových podmienok v pláne povojnového pokračovania boxerskej kariéry. Druhý sa stáva bezcennou „muchou“ vykrmovanou „ako prasa“ pred blízkou porážkou. Silnejúci bývalý boxer Komínek však čoskoro pozná slabiny Krafta. Bezmocný skrýva svoju silu, aby si zachránil život. Veliteľa porazí až v zápase pomsty za umučenie priateľa. Jeho ďalšiu popravu odvráti Kraftova Helga, podľa ktorej by mohla uškodiť manželovmu imidžu fair play športovca. Pre návrat do tábora a smrť sa nakoniec rozhodne sám, keď pochopí, že cenou za jeho prepustenie je poprava 40 spoluväzňov. Film, nakrútený podľa rovnomennej poviedky poľského spisovateľa Józefa Hena, sa stal prvou slovenskou psychologickou drámou z prostredia koncentračného tábora. V koncepte dvojakého ringu i dvojakej hry ako boja o život sa Solan zámerne vyhol konkretizáciám a spektakulárnosti, aby o to viac diskrétnosťou a asketizmom režijného štýlu prenikol k tomu, čo v každej hraničnej situácii rozhoduje: zlyhanie, alebo sila ľudskosti a solidarity. [44. MFFKV 2009] (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (98)
„Willi, vykŕmiš ho! Za tri dni musí pribrat' štyri kilá.“ „Štyri? Dá sa to?“ „Dá. Ako pokus by to bolo zaujímavé. O tri dni to skúsime znova. Potom uvidíme, na čo sa hodí.“ Myslím, že tento film sa vyrovná filmom zo sveta, ktoré sa odohrávajú v koncentračnom tábore. Štefan Kvietik, Manfred Krug a Edwin Marian v podstate tvoria štandardné spektrum postáv lágru – väzni, trýznitelia a posluhovači. Pred časom som si pozrela poľský film „Mistrz“, už vtedy som si povedala, že sa musím vrátiť k našej, starej československej verzii. Neurobila som chybu – obidva filmy ma zaujali svojim posolstvom, lebo príbeh nie je len o boxerovi, ale hlavne o dobe a ideológii, podľa ktorej bolo v poriadku vyhladzovať a vyhladovať celé národy. ()
Za normálních okolností by mě film plný boxu dost nudil. Ale toto nebyly a nejsou normální okolnosti... Od samotného počátku na člověka dýchne tísnivá atmosféra. Z některých scén mě šel přímo mráz po zádech (viz např.. pohled na kouřící komín po předchozí scéně s velkým zástupem nově příchozích vězňů do koncentračního tábora). A ty střihy mezi boxerským ringem, kde se hraje fair play, a prostředím koncentračního tábora, kde platí pravý opak, divácký prožitek ještě umocňují. Postavy ve filmu přitom nejsou nikterak černobílé. Jsme tak jednak svědky toho, jak mezi spoluvězni Komínka panuje závist, zbabělost, lež, a dokonce i udavačství a zároveň vidíme lidskost a životní moudrost na straně ženy nacistického velitele, když svého muže upozorňuje, že lidé jsou ještě horší, než si může pomyslet. Hodně silně na mě zapůsobil konec filmu, kde je hlavní hrdina opět konfrontován s životní realitou, kde se nehraje fair, odmítne jí však akceptovat. ()
Velmi silné drama z prostředí koncentračního tábora ve kterém exceluje vynikající Štefan Kvietik. Ten se pro roli boxera, který zápasí o svůj život snad narodil a celý film poprávu stojí pouze na něm. Režisérovi se podařilo nastolit dusnou a mrazivou atmosféru i v prostředí mezi provazy... tento film je vcelku zapomenutý a to je škoda, protože je to to lepší z fondu československé kinematografie. ()
Ja nepôjdem s davom. Prišlo mi to také všedné a na to, aká tu bola pointa a prostredie, tak atmosféra iba priemerná. Nevyvolalo to vo mne pocity, aké by si to zaslúžilo. Ale Kvietik hral super, fakt v tej najlepšej forme. Záver mi tiež nezapasoval, príbeh by si zaslúžil nejako uzavrieť. Veď o to koniec koncov u filmov s podobným námetom ide. Pripomenulo mi to Agniešku a jej filmy z 2. sv. vojny - nuda a slabý pocitový záber. Priemer. 60/100 ()
Po dlhých rokoch vidím, že tento film je oveľa lepší, než to dobré, čo som si z neho pamätal. Gro tvoria hlavne boxerské zápasy, ktoré sú vzhľadom na rok na veľmi vysokej úrovni. Stačí si to porovnať napr. s najznámejším boxerským filmom všetkých čias (Rocky), ktorý bol natočený o 15 rokov neskôr a nedosahuje kvalít svojho stredoeurópskeho predchodcu. Silno uveriteľná atmosféra koncentračného tábora, hlavne pri scénach pracujúcich väzňov, nemenej zaujímavé Kvietikovo herectvo, ktorému dobre sekunduje jeho nemecký súper Manfred Krug. Život či v istých špecifických prípadoch kúsok pohodlia stoja na veľmi tenkom ľade. Pozoruhodný Solanov počin, ktorý v istom pohľade predbehol svoju dobu. ()
Galéria (19)
Fotka © Studio uměleckých filmů Praha
Zaujímavosti (23)
- Aj napriek zákazu riaditeľa Ústrednej správy Slovenského filmu Pavla Dubovského v auguste 1959 schválila Umelecká rada literárny scenár k filmu. Trvalo viac ako dva roky, kým sa film dostal do výroby. (Raccoon.city)
- Hudbu do filmu skomponoval Wiliam Bukový. Vo filme jej je asi 5 minút, no napriek tomu získala cenu za najlepší hudobný doprovod na MFF v San Franciscu roku 1963 aj preto, lebo predsedom poroty bol na tú dobu mimoriadne progresívny hudobník Luciano Berio. (rudeboy)
- Štefan Kvietik (Jan Komínek) naviazal veľmi blízky vzťah s Edwinom Marianom, ktorý hrá postavu pucáka Williho. Spriatelil sa i Manfredom Krugom (Kraft), no na tréningoch boxovali oddelene. (gogo76)
Reklama