Náš domov

Mystický film na úrovni, tu netreba brať ohľad na svoju vieru či ateizmus, ale na predstavivosť autora. Každý si môže predstavovať život po smrti ako chce a nikto z nás nemá tú istotu. Tak prečo film odsúdiť za to, že niekto si predstavuje, že očistec je život v službe, kde si človek musí odpracovať svoje hriechy? Alebo že pripúšťa reinkarnáciu ako vykúpenia za predošlý život? Odsúdime snáď aj Danteho za jeho predstavu Raja, Očistca a Pekla? Ešte som nepočul, že by niekto Božskú komédiu zavrhol. A tak neváham dať vyššie hodnotenie, lebo toto je skutočný art, skutočná fantázia, hoci spracovanie nie je špičkové a sám s niektorými myšlienkami nesúhlasím. No a kritikom, ktorým sa film nepáči, pretože majú iné predstavy sa dá len odkázať: natočte si vlastný film. (18.03.2021)

Radko*** se ptá a jak bude po smrti, a odpovídá slovy J. H. Krchovského; v našem regionu si asi vystačíme sami - já bych zůstal u Ladislava Klímy. Brazílie je velká země, a tutíž i osetá mnohými proroky, kteří - na rozdíl od největšího proroka, který nenapsal jediné slovo (a léčil), popsují stohy papíru (a neléčí). Podobným velkoproducentem jako Chico Xavier, je i Phil Glass, který také ví, co se lidem líbí, a dá jim to při jakékoli příležitosti. (28.12.2017)

Ako bude po smrti? V zhode s filmom Náš domov ponúka najlepšiu odpoveď básnik Krchovský. Citujem: "duše má, čeho ses lekla – očistce, mučení, plamenů pekla? to je moc humánní, mírné a všední...Jak bude po smrti? Tak jako před ní.". Pretože čo iné je strádanie duší, túžba navštíviť blízkych tam dolu a dlhodobý pobyt v ozdravovniach? Ak sa veľmi snažíte, tak po rokoch Vám pridelia dom. Alebo môžete skúsiť po smrti pozemskú púť v inej koži odznova ("tak jako před ní"). Naoko vyzerá vydizajnovaný svet bielych, čistých priestorov a nebeských záhrad ako čosi skvelé. Ide však len o ideál sna o svete, vymodelovaného už v pozemskom živote. Prečo iné by si ľudia budovali domovy plné harmónie, načančaných záhrad a voľkania si pri raňajkách pod korunami stromov? Mimochodom, sám hrdina takto spomína na vlastnú pozemskú púť. Milióny ľudí túžia podobne žiť, hoci im chýbajú zdroje. Tak fajn, po smrti budú mať tú možnosť - vraví film. Ale len ak máte v sebe vnútorné dobro. Samozrejme, veľa rečí je i o duši, o potrebe zbaviť sa egoizmu, o dôležitosti pomoci a udeľovaní energie. Liečivá sila dotyku a trpezlivosť robí zázraky. Ale to isté i tu, na Zemi. Nedá sa nesúhlasiť. Za to a za skvelú Glassovu hudbu tri hviezdy. Horšie je to s kázňami, pripomínajúcimi pozemské systémy riadenia. Zdôrazňovanie potreby práce, zdokonaľovania sa, odriekania a disciplíny. To je vzdialené slobode. Tá predsa spočíva v umožnení čohokoľvek, čo upokojí dušu. V tomto ponímaní je zaháľka, či túlanie rovnako dôležité ako tvrdá drina. Astrálne mesto naproti tomu pripomína skôr varovný prst šéfa, ktorý káže o potrebe neustálej vyššej výkonnosti na ceste k dosiahnutiu tých pravých hodnôt, ambícií. V duchovnom svete sa analogicky zdôrazňuje potreba neustáleho duchovného rastu, sebapoznania. Pokiaľ až, kde je strop? (10.02.2015)

Uf, konečne som po roku a niečo dopozerala posledných 20 minút. Utrpenie, utrpenie. Toho, kto na niečo také verí, to osloví. No pre zvyšok, to bude iba pouhopouhý film o astrálnom cestovaní a tam to končí. Pôvodne, som bola zvedavá ohľadom celej veci astrálneho cestovania, no osobne mi spracovanie filmu nevyhovovalo. A navnadenie vyprchalo. (+súhlasím čo napísal užívateľ sochoking) (03.09.2013)

Mystika, která obklopuje snímek a vše kolem jako takové je mnohem silnější než triviálnost příběhu. Ovšem nerada bych, aby existoval život po životě - snažit se o zásluhy, mluvit se všemi uctivě a pomáhat "bližním" není vůbec nic co bych po smrti chtěla dělat :-D. Podle mě život končí smrtí a posmrtný život jako takový neexistuje. Sice o tom vím prd i když věřím v něco mezi nebem a zemí, tak si nemůžu pomoct. Ovšem jednoho dne se snad dostanu ke knize Chico Xaviera, která je rozhodně famózní alespoň z poloviny jako tento barevný a čistý mystický film. (11.09.2012)