Miestnosť samovrahov

Tak tohle je velká bomba. Šel jsem do tohoto filmu tak nějak s rozpaky. Nečekal jsem nic převratného, ale jsem opravdu náramně překvapen. Skvělý příběh, který asi nemusím podrobněji popisovat, jen si to "užijte" sami. Perfektní animované části, které tam vůbec neruší. Výborný herecký výkon hlavního hrdiny a v neposlední řadě úchvatný závěr. Normálně bych dal 4*, ale už dlouho mě takto nic nepřekvapilo. (29.01.2013)

Hlavní postavu, Dominika, stvárnil skvělý polský herec Jakub Gierszal. Je skutečně výborný a jeho role citově rozervaného adolescenta není vůbec lehká. Jeho rodiče patří k horní vrstvě, chlapec má doma všechno, na co si pomyslí. Jen to jedno mu chybí - lidská blízkost, láska, cit. A to právě najde v Místnosti sebevrahů, kde se scházejí podobní lidé. Jen tam se cítí svůj a šťasten. Jenže za všechno v životě se platí. I za toto dobrodružství. (13.04.2020)

Film by sa dal rozdeliť na 2 časti (všimnite si, ako som obišiel prípadný omyl, či sú dve a alebo dva časti :) - hranú a animačnú. Hraná časť niesla znaky štandartnej európskej produkcie a spracovania, vysokomoderného a celkom aj zaujímavého. Animačná časť bola určite spracovaná nadštandartne, ale úplne nezaujímavo. Všetko sa točilo len okolo rozmaznaného a drzého teenegera, a pointa sa dala vytušiť už od začiatku. Hodnotenie: 55% (17.09.2013)

Jan Komasa natočil velmi alarmující film o problémech současné dospívající mládeže, v němž hlavní roli ztvárnil Jakub Gierszał, který podal neskutečně přesvědčivý až dechberoucí výkon. Není tedy divu, že za něj byl nominován na Polish Film Awards. Na snímek Místnost sebevrahů by se povinně měli podívat všichni rodiče, kteří žijí v mylné představě, že finanční zabezpečení a hmotné statky jejich dětem vynahradí lásku a péči, jež jim nechtějí nebo nemohou dát, jelikož si na ně prostě nedokážou udělat čas. Přiznejme si na rovinu, kolik času v dnešní uspěchané době trávíme se svými nejbližšími... (85%) (07.04.2022)

Jeden z ďalších filmov Poľskej filmovej školy. Tá pre mňa predstavuje zmes rôznorodých príbehov, po ktorých dopozeraní máte v hlave úplne prázdno a vo vnútri veľmi divný pocit. Poľské drámy sú jednoducho Poľské drámy. Sú silné, nedajú vám vydýchnuť a vy sa zmietate v neuveriteľnom slede silných, vyhrotených a psychicky ladených scén, ktoré poukazujú na nejaký problém ( väčšinou sociálneho charakteru) a neponúkajú riešenie, len sa vás snažia prinútiť sa pozerať na skutočnosť. Krv, homosexuálne bozky, slzy, úzkosť, aj nádhera nereálneho sveta, otupenosť, disfunkčnosť rodiny, ťažkosti dospievania, hľadanie identity, chladnosť medziľudských vzťahov, nechutnosť sveta, zúfalstvo, slzy a výkriky, vláda sociálnych sietí a smrť. Toto všetko sa nachádza v tomto dvojhodinovom filme a pri jeho sledovaní dostávate niekoľko naozaj nepríjemných faciek. Film nie je zlý. Je podaní zaujímavou formou, využíva počítačovú animáciu a celkovo je príbeh blízky aspoň v niečom súčasnej mladej generácií - žijúcej v počítačovom veku. Film nie je pre každého a rozhodne po ňom nebudete mať dobrý pocit. Keby bol o pol hodinu kratší výsledný dojem by bol možno silnejší. Lebo abscencia iných ako negatívnych pocitov - vyvoláva ku koncu nudu. Dokonca si sami prajeme aby tam už niekto zomrel a nastali záverečné titulky. Prevedenie a forma akou sú informácie podané je ale nadpriemerná a pútavá. Svojim spôsobom sa mi to páčilo aj keď druhý krát to vidieť nechcem. (05.02.2012)