Vlčí děti

Nevim, jestli je to tim, ze se mi v noci zdal sen o velkem a zlem psovi, ale tento film mi nametem moc nesedl. Souloz Hany s vlkem, ke ktere se schyluje je hodne perverzni a nechutny, holt Japonci...:-). Zivot na venkove je zajimavy a pro me osobne je nejvetsim kladem cele pohadky. Animace pro japonsky film typicka, stejne jako hudba nicim neprekvapi. (26.12.2015)

Presťahovať sa z rušného moderného megapolisu na horskú samotu, prečo nie? Lenže v tomto prípade nejde ani tak o voľbu ako o nutnosť utiecť pred všetko vidiacimi očami obyvateľov mesta. Skryť pred doternými zrakmi modifikované deti. Uprostred prírody sa divák dozvie niečo zo zásad pestovania zemiakov a iných plodín, kochať sa môže na záberoch prírody. pritom dostane alegorickú bájku o rôznych spôsoboch a možnostiach osamostatňovania sa ľudských jedincov od svojich rodičov. A o prežití v komunite viac či menej roztrúsených susedov - lazníkov. Krásna animácia, trochu alegórie a dojímavé zábery uprostred prírody si nejaké tie hviezdy zaslúžia. No zďaleka nie absolutórium, pretože tentoraz všetka ta prírodná motivácia a celý príbeh neboli podané prirodzene, ale bol trošku cítiť kalkul. Vypočítavosť na efekt dávkovaných scén spontánnej radosti, dojímavej zamilovanosti, trpkého smútku, spoločnej radosti v rodine, srdce zvierajúcich scén slzivého smútku. Bližšie skôr priemeru, no ó hory, ó horská a srdcu blízka kopaničiarska scenéria tentoraz vyzdvihla hodnotenie hore. (21.01.2015)

Ano, souhlasím s Lachtanem, co se týká rozvleklosti děje, při sledování jsem si vzpomněl na "Průvodce", který také tak poklidně plynul. Ony ty dva filmy mají podle mě víc splolečných prvků - vztahy mezi rodiči a dětmi, mezi manžely, mezi lidmi, kteří jsou "jiní". Váhám mezi 4 a 5* a nakonec jsem se rozhodl pro 5. (08.11.2013)

Byla tam... spousta sněhu a deště, romantických záběrů a melancholické hudby. Bylo to příliš realistické, než abych se nechala „unést“ a příliš padlé na hlavu, než abych s hrdiny sympatizovala. Když se mi při sledování mísí pocity „WTF“ s „tak už umři“, něco není v pořádku. A je to nejspíš můj výběr sledovaných filmů :D (03.12.2013)

Vo výpovedi tlmené a preto vkusné. Pozvoľna plynúci príbeh, ktorý si diváka získava každou ďalšou scénou stále viac a viac, až som si neuvedomil, kedy som sa v tom naplno stratil a nechal pohltiť. Smutné či dokonca deprimujúce to nie je, maximálne tak "pozitívne melancholické". Byť moje dieťa mladšie, nie v intenzívnom pubertálnom období (a teda mi na taký filmový zážitok zvysoka... kašle), tak to s ním pozerám a veľmi rád. Bohaté na malé ponaučenia aj emócie. Všetko ako má byť! (02.09.2020)