Réžia:
Leos CaraxScenár:
Leos CaraxHrajú:
Denis Lavant, Edith Scob, Kylie Minogue, Eva Mendes, Michel Piccoli, Jean-François Balmer, Annabelle Dexter-Jones, Elise Lhomeau, Leos Carax (viac)Obsahy(1)
Od súmraku do úsvitu, niekoľko hodín v živote pána Oscara, temnej postavy, ktorá cestuje medzi životmi. Je kapitánom priemyslu, vrahom, žobrákom, netvorom, otcom rodiny... Akoby hral rôzne úlohy, do ktorých sa zanietene vrhá, kde sú však kamery? Pán Oscar je sám, sprevádza ho len Céline, útla blondínka ovládajúca obrovský stroj, ktorý ho prenáša na rôzne miesta v Paríži a v jeho okolí. Je ako svedomitý vrah, ktorý ide od jednej fušky k druhej. Naháňa sa za nádherným gestom, záhadnou silou, ženami a duchmi minulých životov. Kde je však jeho skutočný domov, jeho rodina, kde nájde pokoj? „Tento film sa zrodil z mojej neschopnosti realizovať niekoľko projektov, každý v inom jazyku a inej krajine. Pri všetkých som narazil na tie isté prekážky: obsadenie a peniaze. Tento film je preto akási science fiction, v ktorej sa ľudia, zvery a stroje potácajú na okraji vyhynutia – sú to „posvätné motory“, ktoré spája spoločný osud a solidarita, otroci čoraz virtuálnejšieho sveta“. Leos Carax (režisér). (Art Film Fest)
(viac)Zaujímavosti (16)
- Leos Carax povedal: „Môj film nikdy nestojí na jednej myšlienke alebo na zámere, ale skôr na niekoľkých obrazoch a pocitoch, ktoré spolu prepletám. V prípade Holy Motors som mal stále pred očami tie dlhé limuzíny, čo sa v posledných rokoch vyrojili na uliciach. Prvýkrát som niečo také videl v Amerike a teraz ich vídam každú nedeľu, keď sa konajú čínske svadby. Perfektne ladia s dnešnou dobou – sú nevkusné a pompézne." (Zdroj: ASFK)
- Film je věnován památce Kateřiny Golubovové, manželce Caraxe, která zemřela v roce 2011. V jednom ze záběrů se objevuje jejich dcera Nasťa. (Aelita)
- Film obsahuje mezihru – Intermezzo nebo Entracte, kdy Oscar (Denis Lavant) hraje na harmoniku v prázdném chrámu a postupně se k němu přidávají další hudebníci. Je to odkaz na slavný němý avantgardní dadaistický film Reného Claira Mezihra (1924), který byl samotný natočen jako mezihra baletu Erika Satieho "Relȃche", což znamená "Představení zrušeno". (Aelita)
- Naprosto stejná postava stvoření Merde (Hovno; Denis Lavant) se objevila již v části filmu Tokio! (2008), kterou také režíroval Leos Carax. (JoranProvenzano)
- V souvislosti se snímkem se Leos Carax nechal slyšet, že filmy nedělá pro publikum, jelikož to je pouze skupinou lidí, kteří stejně brzy zemřou. (JoranProvenzano)
- Na otázku, co znamenají scény se stvořením Merde (Hovno; Denis Lavant) a Key M (Eva Mendes), odpověděl Leos Carax: "Jak to mám vědět?" Ono stvoření však připodobnil k jakémusi jistým způsobem dětinskému rasistickému přistěhovalci plnému strachu, ale i touhy po určité moci. (JoranProvenzano)
- Úvodní scéna filmu je inspirována příběhem E. T. A. Hoffmanna o muži, který ve svém pokoji objevil tajné dveře vedoucí do opery. Postavu ztvárnil sám režisér Leos Carax. (JoranProvenzano)
- Leos Carax prohlásil, že kdyby Denis Lavant hlavní roli ve filmu odmítl, nabídl by ji Lonu Chaneymu, Charliemu Chaplinovi, Peteru Lorremu nebo Michelu Simonovi, z nichž však v té době již desítky let nikdo nežil. (JoranProvenzano)
- Roli "šéfa" s mateřským znamínkem na obličeji měl původně místo Michela Piccoliho ztvárnit sám režisér Leos Carax. Když od toho upustil, chtěl, aby Michel Piccoli v titulcích vystupoval pod pseudonymem Marcel Tendrolo, což se však dozvěděla média, a tak k tomu nedošlo. (JoranProvenzano)
- Titulní píseň filmu „Who Were We“ Kylie Minogue napsal spolu s Neilem Hannonem sám režisér Leos Carax. (JoranProvenzano)
- Po premiéře filmu dne 23. května 2012 na Festivalu v Cannes se ze sálu kromě jiného ozývalo nesouhlasné bučení a bylo jasné, že režisérův návrat k celovečernímu filmu po třinácti letech bude velmi kontroverzní. (JoranProvenzano)
- Leos Carax si všiml, jak často jsou limuzíny využívány při svatbách a komentoval to slovy: "Jsou zastaralé jako staré futuristické hračky z minulosti. Myslím si, že symbolizují konec jedné éry, éry velikých viditelných strojů." (JoranProvenzano)
- Scéna s těly Oscara (Denis Lavant) a Kay M (Eva Mendes) pokrytými sensory bývá vysvětlována jako podobenství moderního člověka zmítajícího se ne v soukolí stroje jako Charlie Chaplin ve filmu Moderní doba (1936), ale závitech neviditelného webu. (JoranProvenzano)