Meno

Přátelství, to je někdy víc než pastelka. Tak takhle měl vypadat vydařený Bůh masakru? Neskutečně povedené. Zakladní nástřel s pár charaktery v jedné místnosti je sice stále používanější, nicméně došroubovat matku, až už s ní nejde hnout, nezvládá moc scénáristů. A když to přeci jen upoceně dotáhnou, pomrví jim to herci. A hle....tady to fungovalo. (26.08.2014)

Francúzke filmy patrili vždy k mojim najobľúbenenjším. Teraz teda neviem, či som sa ich už prejedla, alebo som v poslednej dobe zhodou náhod siahla, len po tých menej vydarených kúskoch. Hádam bude pravda to druhé. Le prénom je komédia, pri ktorej som sa ja veru veľmi nezasmiala, nebolo na čom. Nič mi tu neprišlo nijak obzvlášť vtipné. Skôr to celé zaváňalo nadutosťou a pozérstvom, ktoré sa síce vo francúzkych filmoch sem tam vyskytujú, nie však v tak vypuklej a pre mňa ťažko akceptovateľnej miere. Škoda, chcela som sa zabaviť a nič. Musím asi siahnuť po niečom inom. (17.05.2016)

Vybrúsené dialógy. No, trochu o tom zapochybujem. Skôr súbor odhalených kostlivcov v skrini a ventilovanie potlačovaných pocitov v rámci konverzácie skupinky najbližších priateľov. Tá para z hrnca, to uvoľnenie napätia nemuselo byť tak prudké, pokiaľ by sa to, čo je nazývané skvelou konverzáciou, a v skutočnosti bolo len normálnym rozhovorom, odohrávalo stále a na nenútenej, uvoľnenej báze. Žiaľ politická korektnosť jazyka, čo sa týka spoločnosti a vzťahov je u Francúzov úspešne implantovaná tak, že v bežnom dialógu sa obrusujú hrany až to vedie k neúprimnosti a zastieraniu skutočných pocitov. Raz za čas teda dôjde k eskalácii a celá faloš vypláva na povrch náhle a prekvapivo. Zhora naordinované ohýbanie reči, vyhýbajúce sa akémukoľvek náznaku konfrontácie, diskriminácie, či nevhodnej propagácie vedie k podobne absurdným scénkam, aké vidieť vo filme. Len ma prekvapilo akú zanietenú dôležitosť naši galskí bratia venujú politike, ako ich dokáže rozžeraviť nevhodná politická narážka. V rámci hesla, že každý má nejaké maslo na hlave sa ujde postupne každému z chlapov porcia krivého charakteru diktovaná biblickými hriechmi (pýcha, smilstvo, nesvár, lživý jazyk) či neskôr pápežom vyhlásenými siedmymi smrteľnými (lakomstvo). V tomto parciálnom rozdelení krivostí charakterov však tiež vidieť podobnú korektnosť (nik nie je čistý, sme si rovní aj v hriechu) aká sa dnes tak účinne presadzuje. Samozrejme, pár výmien názorov nepostráda švih a dá sa absolvovať najmenej jeden výbuch smiechu. 63% (23.09.2014)

Výborná konverzačka, aj keď to bolo v podstate o ničom a dej sa odohrával iba v jednej miestnosti. Treba uznať, že sa tu veľmi slušne podarilo poodhaliť minulosť všetkých zúčastnených, a to iba na základe dialógov medzi postavami. Tiež ma zaujala jedna myšlienka - tá s tými hitlerovskými fúzami. No... podľa môjho názoru máme my chlapi neskutočné šťastie, že Hitler nosil taký charakteristický pristrihnutý fúz (v tých časoch pomerne populárne). Predstavte si, že by nosil normálny, alebo by si pestoval bradu. To by sme potom museli byť povinne oholení a po Hipsteroch by sa samozrejme tiež zem zľahla. Zaujímavé ako sa niečo také bezvýznamné ako je strih fúzov, môže stať symbolom niečoho "prísne zakázaného". Samozrejme, určite by sa našli prípady kde niečo podobné platí aj naopak, alebo len v pozitívnej rovine. Slušný nadpriemer. 80/100 (06.02.2019)

Jedna z konverzačních komedií, kterým by se náramně dobře dařilo na divadle. Pět postav, jeden byt, pár dobrých fórů a spousta špinavého prádla. I přes to vtipkování, ale nejde o čistou komedii. Čím blíž si lidé jsou, tím hlouběji zatínají drápy, když chtějí ublížit. A tahle parta se zná hodně dobře. Je paradoxní, že souboje mezi nimi spustí relativně nevinný vtip, ale to už tak bývá, že když se něco celé roky hromadí, stačí pak málo. Nit nezůstane suchá na nikom, odskáče si to i "Švýcarsko". Dialogy jsou velká kvalita, chvíli se smějete a pak vás až zamrazí, když se ti vtipní, sympatičtí lidé, kteří se evidentně mají rádi, do sebe pustí a vůbec se nešetří. Každopádně tady funguje něco, co mi hodně chybělo třeba ve Vlastnících. Pozitivní vzkaz divákovi, že i hádka je forma dialogu a že pokud chcete ubližovat, musíte se naučit i rány přijímat a především odpouštět. (07.09.2024)