Ten třetí

Prvý a pevne dúfam, že aj posledný veľký prešľap Haggisa! Nasledujúci komentár VYSPOILERUJE záver, aj niektoré udalosti filmu, takže vopred varujem pred jeho čítaním. SPOILER bude zakaždým označený aj pred konkrétnou vetou. / Jeden z mojich najočakávanejších tohtoročných filmov, síce natočený už minulý rok, a nakoniec veľké sklamanie. Prúser dávali tušiť už zdrvujúce kritiky (Metascore: 37/100!), ale ja som stále naivne dúfal, že to si len kritici potrebujú dokazovať svoju dôležitosť. Nepotrebujú, vlastnú dôležitosť si tento krát potrebuje silou mocou dokazovať ten film. Haggis prekvapivo nezlyháva ako režisér, ale práve ako scenárista. Čo je u neho po vynikajúcich kúskoch ako Crash, Casino Royale priam prekvapivé. Očividne chcel napísať ďalšiu mozaiku po vzore Crasha, ale napísal, nebojím sa povedať až, hlúpy film, ktorý sa len hrá na niečo viac. Je to len taká naoko komplikovaná mozaika pre nenáročných, ktorí si u toho budú dokazovať ako sú tí ostatní nechápaví a udelili filmu nízke hodnotenie. No nie, tu v tom prípade niekto nepochopil, že ten film si nezaslúži viac ako priemerné hodnotenie. Haggis asi po niekoľkých cenených snímkoch nabral priveľké ego, ale výsledkom je len taký „Inarritu-wannabe movie“ (Babel, 21 Grams, Amore Perros), ktorému však chýba patričná ucelenosť a hĺbka. Celá tá kvázi komplikovaná mozaika je jasne čitateľná po pár minútach, ale to by nebol problém keby sa v nej neprezentovali príbehy, ktorých aktérmi sú až psychicky narušení jedinci. Vo filme tak postavy nemajú problém doslovne zo sekundy na sekundu zmeniť svoju povahu a od scény bozkávania prejsť k hysterickému záchvatu bez najmenšieho opodstatnenia. Žiaden z príbehov nemá dostatočnú silu zaujať, pretože sa v ňom pohybujú postavy, s ktorými sa jednoducho nie je možné stotožniť. Väčšina z nich je na hrane (ale často aj ďalekou za ňou) mentálneho zdravia. Výborní herci sa síce môžu snažiť, ale slabé príbehy jednoducho neutiahnu, pritom ten najnezmyselnejší (Liam Neesom / s maximálne prestrelenou postavou Olivie Wilde) zaberá bohužiaľ väčšinu stopáže. Na rozdiel od takého Babelu, nič nepôsobí dôveryhodne a príbehy sú len účelovo prepojené. Napríklad ako v línii s Milou Kunis a Jamesom Francom, kde postava Mily je tak nezodpovedná, že si nevie ustriehnuť ani jedinú šancu na stretnutie so synom u prokurátorky a do cesty sa jej stavia toľko náhodou a neprirodzene pôsobiacich prekážok až to otravuje, zároveň s vynúteným spojovníkom v podobe odkazu na stole z iného príbehu. V inej línii s Adrienom Brodym sa zase jeho postava chová tak naivne až sa prezentuje ako spasiteľ celého sveta. Záver všetkým príbehom síce dáva odôvodnenie, ale to divákovi predhodí pred očí ako holý fakt bez ľadu a skladu (SPOILER Adrien Brody napríklad zachraňoval dcéru neznámej cigánky v Taliansku a obetoval všetky úspory, len preto mu zomrelo dieťa jeho vinou utopením v bazéne a teraz sa cíti vinný a snaží sa to odčiniť? Wtf, really? / prípadne kvázi šokujúca „incestná“ pointa v príbehu s Oliviou Wilde, ktorá aj tak nemá vo filme žiadne opodstatnenie a pod. KONIEC SPOILERU). Nič, čo by si divák mohol domyslieť, vyskladať alebo interpretovať sám. Jednoducho vo filme príde na rad jeden telefonát kde jedna postava tej druhej všetko povie. Samotné záverečné rozuzlenie (SPOILER to, že všetky príbehy boli len literárnymi príbehmi z hlavy Liama Neesona, v ktorých sa odzrkadľoval jeho život KONIEC SPOILERU) sa síce snaží pôsobiť až neuveriteľne prešpekulovane, ale vo svojej podstate je veľmi jednoduché, nedôveryhodné a pri spätnom zamyslení mu chýba jasné kontinuita. Je to škoda, lebo Haggic vie točil veľmi solídne, vie pracovať s hercami a tu nalákal priam prvotriedny ansábel, kde každá podáva skvelý výkon a samotní herci dokážu ten film utiahnuť, darí sa mu udržať aj tempo a nechýba ani množstvo scén, pri ktorých sa skutočne ukáže jeho sila (napr. emotívny výstup Milly Kunis v byte jej ex-manžela, citlivé zbližovanie sa v línii s Adrienom Brodym), len tie v celkovom kontextu príliš nefungujú. CELKOVO: 2,5* (5/10) (19.09.2014) (menej) (viac)