maddy

Caitlin Cronenberg sa za svoju prvotinu vyslovene hanbiť nemusí a evidentne ide v šlapajách svojho slávnejšieho otca, čiže skôr než prvoplánový horor natočila akýsi psycho thriller s fajn námetom o tom čo by sa dialo keby v dôsledku ekologického kolapsu planéty muselo 20% ľudí (dobrovoľne) podstúpiť eutanáziu a v rámci jednej rodiny by ste mali vybrať kto ju podstúpi. Potenciálne sľubný námet, avšak fungoval by skôr ako krátkometrážny snímok než celovečerný film, kde Caitlin Cronenberg síce nadhodí ústrednú myšlienku ... a to je vlastne všetko, ďalej ju hodinu a pol nikam neposúva, nerozvíja, iba servíruje pár hádok v rámcii jednej lokácie, ktoré následne vyvrcholia do jemného gore v závere (kde sa však postavy chovajú skôr iracionálne, než akokoľvek uveriteľne). No bez výraznej práce s postavami, nejakým dopadom na ne. Tu sa vyslovene žiadala poriadne depresívna atmosféra než to čo sme dostali. Vo výsledku nie úplne zlé, iba strašne obyčajné, naťahované a všetko zaujímavé vám vlastne povie obsah filmu, samotný film už nič navyše v rámci toho námetu neponúka. CELKOVO: 4/10

Po Operation Fortune už druhý krát po sebe Guy Ritchie na voľnobeh. The Ministry of Ungentlemanly Warfare (kriste, kto tomu vymyslel ten dlhočízny názov) by chcel byť takými akčnejšími Inglourious Basterds, ale nato mu chýba silný Tarantinov scénar a postavy, a vlastne aj tá predošlá hravosť a tempo Ritchie filmov. Zostal tak síce technicky solídne natočený, ale pomerne obyčajný vojnový film, ktorý oproti iným Ritchieho kúskom je iba takou neškodnou a úplne nevýraznou jednohubkou. Akurát uvádzať pri podobnej komediálnej blbinke z druhej svetovej vojny prívlastok "based on true story" je pomerne nevhodné, imho. CELKOVO: 5/10

Po druhej Dune ďalší z tých inteligentnejších hollywoodskych blockbusterov za tento rok. Wes Ball mal sakra ťažké naviazať na jednu z najlepších trilógií akú sme v dvetisícich rokoch dostali, a úprimne, Kráľovstvo planéty opíc vyzeralo na prvý pohľad ako jeden z tých filmov a svetov, do ktorých sa vraciať nikto nepotreboval. Režíjne žezlo od Matta Reevesa však prebral s veľkou poctou. Kráľovstvo je tak akýmsi mixom hravejšieho Zrodenia a zároveň seriózneho Úsvitu, aby zároveň dokázalo obstáť aj ako samotný film a začiatok novej trilógie (pevne dúfam, že ju dostaneme). Prvá dobrodružná polovica pripomenie takmer až The Last of Us - vzhľadom na svet zničených miest, ktoré si postupne berie príroda, druhá polovica sa zároveň skvelo inšpiruje v pôvodnej Planéte opíc bez toho, aby ju vykrádala. Dôraz sa opäť kladie na postavy, takže každá a jedná je zaujímavá, mierne nejednoznačná a s vlastnými motívmi v príbehu, ktorý stále dokáže aj prekvapovať. Teda až na pomerne urýchlený záver. Ono asi nie je na škodu v závere šlápnuť na plyn, no zároveň to pôsobí trochu rušivo oproti pracne budovaným predošlým minútam, resp. takmer dvom hodinám, kde som si pokojne želal s postavami stráviť ešte o niečo viac času a u niektorých (hlavný záporák) viac rozobrať ich konanie. Vo výsledku avšak veľká spokojnosť a takto má vyzerať novodobý blockbuster. Famózny vizuál bez prvoplánovaného ohurovania, skvelá hudba, herecké výkony, dokonalá kamera, zaujímavý svet, plnohodnotné postavy, pár myšlienok na zamyslanie a skvelý world-building. Nie je to rozhodne úplne dokonalé, navyše s trochu klišoidným samotným zakončením a lákaním na ďalší film, ale zároveň si neviem predstaviť čo by to malo robiť inak ... okrem toho, žeby sme mali dostať trojhodinový režisérsky zostrih na Blu-Ray. Wes Ball sa ukázal ako prvoligový režisér, ktorý dokáže natočiť bezproblémové veľkorozpočtové  dobrodružné sc-fi so známou značkou, a ktorá sa môže hrdo postaviť vedľa pôvodnej trilógie a zároveň ďaleko nad tohtoročnú opičiu konkurenciu. CELKOVO: 9/10

Fajn nápad, takže sa tomu, že to v súčasnosti zbořilo internety nečudujem, ale asi som predsa len čakal o niečo málo viac. Baby Reindeer má dobrý a aktuálny námet, ale v priebehu stopáže až príliš skáče medzi žánrami od sľubne začínajúceho stalking thrilleru cez psychologickú drámu až po občasnú tragikomédiu, nikdy síce nestratí focus ohľadom toho čo chce povedať, no zároveň sa nikdy nezahryzne ani v jednom žánri tak silne ako by mohol. Najzaujímavejšia rozhodne ostáva epizóda č. 4 so znásilnením a drogovým zneužívaním, ktorá však nakoniec má najmenej spoločného s hlavným dejom. Vo výsledku vďaka veľmi striedmej stopáži jednotlivých epizód skvelý seriál na binge-watch (i keď pomerne skratkovitý) o jednom zúfalom, neúspešnom komikovi, ktorý si však za väčšinu sr*čiek v živote môže zároveň úplne sám (čo seriál aj reflektuje) a samotná Martha bola len spúšťač všetkých jeho naakumulovaných problémov a klamstiev. CELKOVO: 7/10

Sting sa určite nevyhne porovnávaniu s nedávnym Vermines. Po rokoch pavúčich suchôt sme totiž v blízkej dobe dostali akousi náhodou dva pavúčie horory za sebou. No zatiaľ čo ten francúzsky prírastok sa pokúša látku aktualizovať pre nové tisícročie a doručiť funkčný (a skutočne dobrý) horor. Sting uviazol niekde pred tridsiatimi rokmi v Béčkových vodách. Kiah Roache-Turner si síce urobil aké také meno jeho absolútne uletenými blbůstkami Wyrmwood, a Sting točí veľmi podobným štýlom. V žánri by tak nemalo chýbať napísané "komédia", akurát narozdiel od sebaparodického Wyrmwood sa pri Sting musí držať úplne na uzde, takže je to vo výsledku iba nudné, neatmosférické a hororové (s výnimkou možno dvoch scén) asi tak, aby to vystrašilo deväť ročné deti. S výnimkou akčnejších záverečných pätnástich minút s gumovým pavúkom tak len horor, ktorý sa nikdy poriadne nezapichne. CELKOVO: 4/10

V porovnaní s nedávnou americkou Godzillou ako nebe a dudy. Tam kde Hollywood robí z Godzilly prepálenú CGI mlátičku, ktorá si dáva na držku s King Kongom, tu Japonci pochopili v čom tkvie sila tohto monštra a vracajú ju tématicky späť k pôvodnej Godzille z päťdesiatich rokov, akurát v modernom kabáte. Japonská Godžira je tu opäť neľútostné monštrum, ktoré je akousi metaforou na hrôzy druhej svetovej vojny a nástup atómového veku s obrovskými dôsledkami, ktoré môže spôsobiť. Skvelá hudba, rešpekt budiace monštrum, výborné akčné scény s monumentálnou deštrukciou a oceánske scény, ktoré sa k tomuto filmu náramne hodia. Akurát škoda toho občas prehnaného japonského patosu, neustáleho (až trápneho) sentimentu a s pribúdajúcimi minútami sa akosi vytratí aj tá pochmúrna nálada z prvej polovice filmu. Škoda, viem si tu predstaviť trocha šikovnejšiu prácu s depresiou ohľadom druhej svetovej vojny a dopadom na postavy, no v skutočnosti ten ľudský príbeh (aj úmrtia ústredných postáv v priebehu filmu) na mňa fungoval najmenej, napriek tomu, že je na neho kladený najväčší dôraz. Vo výsledku síce dobré, s vynikajúcim prístupom k látke, kde by sa aj Hollywood mohol učiť, ale rozhodne nie tak skvelé ako som čakal. CELKOVO: 6/10

Od temnejšie ladeného pokusu o dospelejší film v Edwardsovej Godzille => fast forward 10 rokov => až k ružovej Godzille. Nevravím, že od blockbusteru typu Godzilla x Kong má divák čakať nejakú inteligentnú zábavu, ale ani takýto prepálený digibordel, ktorý je niekde na úrovni neskorších Transformers. Toto už nie je ani veľká, jednoduchá, hollywoodska, letná zábavka, ale len tupý, hlučný a ešte k tomu aj hnusne vyzerajúci CGI bordel, kde je všetko naházadné bez ľadu a skladu na seba, scenár napísala snáď AI a Wingard ani štýlovo nebaví ako v jeho The Guest, ale skôr svojou nenápaditou réžiou ako na autopilota pripomenie svoje horšie kúsky. Vo výsledku tak niekde na úrovni zábavky pre päť ročných, kde si to ružová Godzilla pravidelne dá na držku s Kongom, ale neviem si predtaviť čo na tom má baviť akokoľvek staršieho diváka. Dutý film odohrávajúci sa po väčšinu času v dutej časti Zeme. CELKOVO: 4/10

Afterlife bola príjemná oddychovka pre celú rodinu a film, ktorý sme síce dostať nemuseli, ale už keď Hollywood musel reštartovať ďalšiu značku z 80. rokov, tak aspoň s takto príjemne nesileným humorom, odsýpajúcim tempom, fajn atmosférou a dôstojným návratom starých tvári v závere. Nič z toho však neplatí pre Frozen Empire, ktorý sa síce pokúša o to isté, ale zmenou režiséra došlo akurát k tomu, že ten film akosi nefunguje ani na jednej úrovni, aj keď vlastne robí presne to isté čo jeho predchodca. Tentokrát to totiž nie je ani správne vtipné, ani to neodsýpa a iba sa to snaží lacno dojiť nostalgiu, no ťažko s postavami, ktoré nemajú žiaden vývoj a v deji, ktorý nevie chytiť správne tempo a úprimne ešte aj so starými hercami z predošlých filmov, ktorí sú tu evidentne iba preto, lebo im to káže zmluva so štúdiom a ani samých ich to veľmi nebaví. Celý Frozen Empire sa tak pokúša ísť na diváka štýlom "máme tu viac Billa Murraya, všetci si z toho sadnite na zadok". Nuž nesadneme, keď tomu chýba akýkoľvek nápad a hravosť predošlých filmov. Vo výsledku tak síce profesionálne natočená, ale iba 115 minútová nuda s fajn dizajnom ústredného záporáka, a to je celé. CELKOVO: 5/10

Wannabe A Quiet Place. Akurát s režisérom, ktorý predtým natočil dva videoklipy s Justinom Bieberom a presne tak nejako vyzerá aj jeho pokus o horor. Postavy sa tu podobne ako v slávnejšom, úspešnejšom a lepšom horore menovanom na začiatku komentára skrývajú pred príšerami v dome, ale iba v noci a aj to tam svietia, vrieskajú a robia hneď pri prvej scéne randál ako na cigánskom majálese, takže som vôbec nepochopil ich pointu ukrývania sa (a pokus režiséra budovať pri tom nejaké napätie). A keď už sa v závere má niečo akčnejšie diať, tak kameraman dostane zakaždým ten najsilnejší záchvat epilepsie krížený s parkinsonom a myká kamerou ako blázon. Vo výsledku síce nie úplne urážajúci film, ale po celý čas akurát tak nuda a šeď. CELKOVO: 4/10

Neznášam spider horory, za celú existenciu kinematografie ma výrazne nezaujal ani jeden, až do Vermines. Sébastien Vaniček natočil nielen jeden z najsebavedomejších hororových debutov za posledné roky, ale zároveň aj úplne funkčný horor s pavúkmi, ktorý tento hororový subžáner poníma trochu inak. Inšpiroval sa zjavne posledným Evil Dead Rise alebo [REC] a tak postavy uzatvára do jednej bytovky a pomaly rozpútava bezútešné peklo. S uveriteľnými postavami, žiadnym zbytočným humorom a odľahčovaním. Len skvelo nadizajnované príšery, teda pavúci, nepríjemné zvuky a čím bližšie k záveru, tým väčšia beznádej. Ja by som možno v závere nebál ešte omnoho viac pritvrdiť a rozpútať ešte väčšiu krvavú jazdu, ale to už som skôr hnidopich. Inak si neviem predstaviť ako natočiť pavúči horor lepšie. Fungujúce po stránke atmosféry, napätia, vlastne všetkého čo dobrý horor má mať. A fakt sa neviem dočkať čo za inferno Vaniček predvedie v chystanom Evil Dead. CELKOVO: 8/10