Ôsmy deň

On the eighth day God created Georges. Smutné, pekné, dobre zrežírované s výbornými hereckými výkonmi miestami síce spadajúce do prílišnej sentimentality. Avšak táto téma je už mnohokrát spracovaná a videná, ale keby tam nebol ten záverečný polminútový úsek SPOILER zoskoku, tak by to mohol byť aj jedinečný kúsok. (09.07.2011)

Kdysi jsem to už viděl, a vybavil jsem si to snad jen podle závěrečné smrti toho postiženýho kluka. A podruhý jsem to viděl předevčírem. Možná jsem se nechal unést tím, že se na to se mnou díval synek, kterýmu se to hrozně líbilo a pořád se tak hezky smál...takže jsem tomu tady nejdřív napálil 5 pecek a ještě jsem se rozplýval nad tím, jak to bylo bezva. Teď jsem z toho vystřízlivěl a snižuju hodnocení na 3! Nikdy jsem tady zatím nic podobnýho neudělal. Nebo si to aspoň nepamatuju. Ale tohle je limo, který zpětně vnímám jako barvotiskový píárko na mentálně postižený. Dormael mě trochu zmátl tím, že tam má toho echt barvotiskovýho španělskýho pěvce, a ve srovnání s ním působí jeho film realisticky/realističtěji. Přitom je to sladkobolnej nesmysl, založenej na příležitosti v osobě postiženýho kluka, kterej je něco takovýho (možná jako jedinej na celým světě!) schopnej zahrát. Jaco to Pascalovi psal přímo na tělo a ještě se, myslím, chtěl zalíbit v Americe. Takže sorry, za tohle bůra dát nemůžu, i když jsme se u toho se sedmiletým chlapečkem pořádně zasmáli. Na to musí (bohatě) stačit ta troječka. P.S.: Teď už budu fakt ošklivej, ale tohle bylo takový lepší Trhala fialky dynamitem. (18.08.2013)

Tak trochu jiny Rain man. Chlapik je prepracovany, ma zvraceny hodnotovy zebricek a do toho vseho se mu do zivota priplete handikapovany Georges a vydaji se spolu na zivotne dulezitou road-movie. Gorges ma moc rad cokoladu a svoji maminku, Harry miluje sve deti a manzelku. Oba pri sve spolecne ceste zjistuji, ze nemuzou mit vsechno. Skvele jsou zejmena Georgeovy fantazie (napr. ta, ktera zacina malou myskou), kterou jsou ohromne silne a zaroven Georgovy ukazuji svym zpusobem skutecny svet. Nakonec bych rada jeste zminila zcela neuveritelne finale (hlavne mongolska scena a pout a uplne finalni scena s Georgesem). Zkratka Le Hutieme jour si me ziskal a nemaly podil na tom ma i Daniel Auteil. (05.09.2011)

Napíšem asi E - Mail, Belgičanovi, Jacovi van Dormaelovi, aby nakrúcal trochu častejšie, a nie raz, trebárs za 5 - 6 rokov, lebo je to veľká škoda, takto mrhať potenciálom, všetky jeho snímky, ktoré som videl, sú maximálne strhujúce, za 5 hviezdičiek, a mám dojem, že dvojica pozoruhodných hercov ( pričom jeden z nich, je hendikepovaný ) - Auteuil s Pascalom Duquenneom, predvádzajú tak prekrásne emocionálne herecké výkony, že pochybujem, že im môže niekto konkurovať v 90. rokoch vo francúzskom filme, réžia Dormaela, je fascinujúca, neuveriteľné, čo dokáže tento človek predostrieť na stôl na poli dvoch filmových hodín, kde sa toho udeje toľko, že by som chcel, aby to ešte neskončilo. Slzné kanáliky mi pracovali na plné obrátky, to sa nestáva často. Zbytočnosť rozvádzať dej snímku, to treba skrátka a jednoducho, vidieť, ale podotýkam, že J-E-D-I-N-E v pôvodnom znení, dabing by zrejme pokazil výsledný dojem !!! (16.06.2016)

Krásny a neuveriteľný príbeh o dospelom chlapcovi, ktorý nikdy skutočným dospelým nebude. Neuveriteľnosť mu môžeme ľahko odpustiť, to sa v takýchto príbehoch ani neočakáva. Hľadanie pochopenia je jeho jediným cieľom a vie, že ho nájde jedine u svojej mamy a tak sa dokáže rozhodnúť ju hľadať na vlastnú päsť. V kontraste so skutočnosťou a bežnými starosťami sa filmom prelínajú snové fantazijné pasáže a ukazujú svet celkom iný, taký, aký si hlavný hrdina vysníval, kde neplatia ani gravitačné zákony. Veľké uznanie patrí aj režisérovi a štábu, ktorý pracoval s hercom s Downovým syndrómom a teda to nemuselo byť vôbec jednoduché. Náladovo by som film viac ako k Rain manovi zaradil skôr medzi Prelet a Nedotknuteľných. (21.03.2013)