Dobrodruhovia

Dejovo sú dobrodruhovia klasický dobrodružný štandard. Ten sa síce od istého momentu zlomí a film dostane temnejšie tóny, príbeh je ale stále iba pozadím oslavy skutočného priateľstva. Film tak viac poteší v jednotlivostiach, ako v celku. Paradoxne ma dostala najviac scéna, kde Ventura s Deloinom neúčinkujú a ktorá výborne vystihuje pojmy ako loajalita alebo svedomie. Klasický francúzsky mainstream s myšlienkou, ktorému v mojich očiach vzhľadom na všetky tie príťažlivé lokality chýba väčší drive. 70% (11.09.2014)

Úplně super dobrodruzi! Bylo tam všechno, jak má být, charismatický Delon, správný chlap Ventura, krásná holka citovka, gangsteři hnusní, pevnost Boyard, nádherné exteriéry, k nasycení. Velké diky všem, kteří toto chtěli natočit, mohli natočit a natočili.Abychom my toto mohli vidět, vnímat a slyšet. (08.09.2014)

Překvapivě dobrá balada o chlapském přátelství. 1) Celou dobu jsem si říkal, kdy ta přátelská pohoda mezi dvěma chlapy a jednou ženskou skončí. Po polovině došlo ke zvratu. Nadále byl děj sice čitelný, ale i tak krásný._____ 2) 32letý Alain Delon předváděl krásný hrudník a pěkné odžínsované boky (na lodi), 48letý Lino Ventura zastupoval chlapský background a 24letá Joanna Shimkusová představovala ženský element._____ 3) Joanně ostatně její náchylnost ke starším mužům zůstala i v civilu. Čtyři roky po natočení snímku se seznámila se Sidney Poitierem, dvakrát s ním otěhotněla, později si ho i vzala (všimněte si pořadí) a herectví pověsila na hřebík. (29.01.2020)

Zaslouženě za 4*, a sice v první řadě za perfektní hudbu (ale jaký starý francouzský film ji neměl), dobrý scénář, výtečné herce (trochu netypicky vousatý Delon alias Robinson Crusoe) a samozřejmě senzační exteriéry. Ten konec a ještě prostřední část s tragickým koncem krásné mladé výtvarnice Joanny Shimkus byl smutný ale zároveň i nezapomenutelný. Televizí neprávem opomíjený malý-velký film. (05.02.2008)

Som priam presvedčený o tom, že práve títo skreslení Dobrodruhovia sú → nielen príliš sentimentálni, ale zároveň aj prehnane gýčovití, kedy už priamo narážam na sekvencie z „Pevnosti Boyard” , a to konkrétne vo svojej druhej, pokročilej polovici, ktoré ma svojim záverečným zovretím → privádzali do neuveriteľného zúfalstva tak isto, ako i väčšinou celé, predchádzajúce, také, vskutku, nemastné-neslané dianie, ktoré si ma bohužiaľ nikdy nezískalo, pretože sa v ňom s veľkou vervou skákalo o stošesť, že skoro ani jeden skok, nie je poriadny. A pritom zloženie obsadenia/postáv z akrobatického pilota, ďalej húževnatého automechanika, a nakoniec i precitlivenej, plechovej umelkyne, síce na samý úvod znie veľmi lákavo, keďže väčšiu časť z neho tvoria →naprosto renomovaní, francúzski herci - Alain Delon a Lino Ventura, no očividne aj zrovna takíto "Velikáni kinematografie", mávajú miestami trochu slabšie chvíľky, keď si zrovna nevyberajú ten najideálnejší scenár, či povedzme i toho najvhodnejšieho kormidelníka. Aspoň som pevne veril a dúfal, že sa to s príchodom Sergea Reggianiho mierne zlepší, ale opäť som sa škaredo (z)mýlil, a tak mi teda neostávalo nič iné, než to nejako dopozerať, pričom výsledné hodnotenie dvoch hviezdičiek, sa pohybuje na mimoriadne tenkom ľade, ktorý túto ťarchu udržal len kvôli tomu, že som napokon prižmúril jedno oko, vďaka čomu som nešiel s hodnotením ešte o málo nižšie, ktoré by už bolo predsa príliš prísne, čo by si Manu Borelli s Rolandom Darbantom, zrejme vôbec nezaslúžili... ?! Budiž, tentokrát sa jedná o naozaj nevydarený film, ktorému znižovať už tak naštrbený kredit, sa vonkoncom neoplatí, lebo v tom nehrá žiadnu rolu, a tak 40 % alebo 20 %, je v tomto prípade úplne jedno ! (20.05.2022)