Réžia:
Jean-Pierre MelvilleKamera:
Henri DecaëHudba:
François de RoubaixHrajú:
Alain Delon, François Périer, Nathalie Delon, Cathy Rosier, Jacques Leroy, Michel Boisrond, Robert Favart, Jean-Pierre Posier, Catherine Jourdan (viac)Obsahy(1)
Jef Costello (Alain Delon) má odstranit bohatého a vlivného obchodníka, který má stejně tak bohaté a vlivné nepřátele. Vše jde přesně podle vypilovaného plánu, takže jej musí policejní superintendent (François Périer) propustit, přestože jeho policajtský nos tuší pravdu. Jenže zákazník, místo aby zaplatil dohodnutou sumu, zpanikaří a pokusí se Jefa zabít. A není nic horšího, než naštvaný nájemný vrah s policejním pitbulem v patách... (monolog)
(viac)Videá (1)
Recenzie (240)
[6/10] (CICC, Fida, Filmel, TC) (Eastmancolor /// Produkce: Raymond Borderie, Eugène Lépicier /// Scénář: Jean-Pierre Melville, Georges Pellegrin podle románu The Ronin Joan McLeodové /// Kamera: Henri Decaë /// Hudba: François de Roubaix) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] ()
Tak úsporné, a pritom presné a uderné dialógy bez jediného zbytočného slova už dnes nikto nepíše (noc pred Samurajom som videl Cronenbergov Cosmopolis, ktorý je presným opakom). Vzhľadom k scénáristickej i filmárskej precíznosti, ktorá v prvej polovici filmu evokovala vzorovú európsku noir-kriminálku pre veľké plátno, ma ale neskôr prekvapili jej logické lapsusy (útek z walkalátoru, neutrenie stoličky po inštalácii odposluchu) a málo zdramatizované a nejasné finále - ako z filmu pre televíznu obrazovku. ()
Uznávam, film má svoj osobitý štýl, či je to ale dobre, to už je druhá otázka. Pokiaľ Melvillovým hlavným cieľom bolo filmovo vystihnúť nudu, samotu a prázdnotu hlavného hrdinu, tak si myslím, že sa mu to podarilo tak dokonale, že sa to dokonca prenieslo aj do mojich pocitov voči filmu samotnému. Navyše myšlienka spodobnenia so samurajským kódexom cti dodala tejto téme pekný glanc. Ale čo z toho, keď spôsob akým to bolo podané divákovi by sa dal opísať iba jediným slovom - nuda, ale príšerná. Nudilo ma tu úplne všetko. Od šedivej réžie, cez extrémne tiché scénky, v ktorých sa často nehovorilo aj dlhé minúty (pritom ani obraz toho veľa neponúkol), až po samotnú postavu Jefa Costella (A. Delon), ktorý si po celý čas vystačil iba s jediným neutrálnym výrazom na tvári, baloňáčikom (neskôr kabát), klobúkom a prechádzkami s rukami vo vreckách rýchlosťou naspeedovaného Clúnyho (čiže vychádzková chôdza). Sem tam niečo povedal, sem tam si dal rukavice... to všetko s výrazom ako keby mu práve do tváre vstrekli botulotoxín. Až na jednu scénu bitky s protivníkom tu hlavná postava nepredviedla zhola nič. No proste v každom smere nuda, nuda, nuda... 50/100 ()
Poměrně zklamání. Na Samuraje jsem měl ty nejlepší reference a pohled na zdejší hodnocení pak tyto jen potvrzoval. Jistě, atmosféra je bezchybná, pomalé tempo mi ladí, ale se scénářem se prostě nepopasuji. V tomto ohledu to tu Monolog už rozpitval celkem důkladně. A Alain ? Nečuměl on takhle náhodou vždycky, když měl hrát vážnou roli ? To že u toho dobře vypadá, bývalo jeho samozřejmostí a za to opravdu body dávat nebudu. Bohužel jsem již taky viděl celý náklaďák kriminálek s Delonem a člověk už se u schématu: vypáraděný Delon - gitaneska - fuška (policajtská/zločinecká) - gitaneska - švarná blondýna v pelechu - gitaneska, trochu ošívá. Vím, že je to poněkud nespravedlivé, protože tahle byla jedna z prvních, ale odmyslet to nemůžu, stejně jako zklamání po přehnaném očekávání. ()
Neosobné a chladné. A stále funkčné. Hrdina je vrah chodí hore-dole, policajt je sviňa a chodí hore-dole. Famme fatale určite netradičná. A film má šmrnc, ktorý sa ťažko popisuje, lebo sa tam vlastne nič extra nedeje... Je to niečo ako Jarmuschove filmy (HRANICE OVLÁDANIA). Samuraj určite ostane v pamäti dosť dlho... ()
Galéria (26)
Zaujímavosti (22)
- Jef Costello (Alain Delon) nosí hodinky značky Baume & Mercier. (dyfur)
- Rok 1967 není pouze rokem vzniku tohoto filmu. V tomto roce sjel z výrobní linky v USA první model Chevroletu Camaro. Za povšimnutí tedy rozhodně stojí, že se si v tomto filmu stihly zahrát hned dva. Jeden bílý v první půli filmu a druhý černý (v majetku klavíristky). (Scott67)
- Melville odkazuje na Godardov film Na konci s dychom (1960) skrz fakt, že umiestňuje hlavného protagonistu v podaní Delona na rovnaké miesta na Champs-Elysées, kde sa pohyboval Jean-Paul Belmondo. (Biopler)
Reklama