Čierny Tulipán

Hrdinove a mstitele jako Zorro nebo Robin Hood jdou s lidmi od nepameti. A tahle franc. verze podle A. Dumase podobne cerpa z one loupeznicke romantiky, prestrelek, souboju, milenek a koreni to lehounkym franc. humorem a historickymi realiemi, ktere vymysleny pribeh zasazuji do obdobi Velke fr. revoluce, kdy se na venkove slechta boji tajemneho zbojnika, ktery za sebou nechava misto podpisu Cerny tulipan. Fesak Delon v povedene dvojroli, chytry konik Voltaire a naivni, ale roztomila romantika dava tomuhle snimku punc nadcasove oddechovky. Akcni sceny jsou uz z dnesniho pohledu sice usmevne, ale je to zkratka retro. Kdo ma rad Tri musketyry, Angeliku apod. dobrodruzne-romanticke zalezitosti, najde to i zde. (18.03.2015)

La Tulipe Noire. Ať s jizvou, či bez, vždy hladce oholen, ke klátění vdaných dam a loupení naladěn, za vestu strachu metajíc kostky ledu, nebezpečí směje se do tváře.. Romantický Double Delon Impact plný šermu, jemného nádechu parodie, aristokratických paruk a nadržených zvonů revoluce. Bohužel jej však řadím o stupínek níž, než Cartouche - už jen proto, že Belmondo v rámci budování image neplenil záhonky s holandskou národní chloubou.. (06.04.2011)

Komédia z čias, kedy svetu ešte nedrbalo a nič nemuselo byť super politicky korektné. Dnes by už vo filme z prostredia Francúzskej revolúcie museli byť minimálne traja černosi a dvaja Aziati. Kto má rád zrýchlené šermovačky na spôsob mušketierov tak sa určite dobre zabaví aj na Čiernom Tulipánovi. Pre mňa veľmi funkčný humor s kvalitnými kostýmami a nádychom francúzskych dejín, ktoré sú tak špecifické. (06.12.2021)

----- "Svoboda je kost hozená lidu, aby si vylámal zuby.“ ----- Alain Delon a "Černý Tulipán" patří neodmyslitelně k sobě … v příběhu, který zůstává stále stejně mladý: Je opojný jako život, věčný jako láska, svěží jako jarní vítr a neodolatelně přitažlivý jako dobrodružství - neztrácí tempo a všechny překážky zdolává bez viditelné námahy, s nedbalou elegancí a s lehkým, bezstarostným a maličko znevažujícím furiantským úsměvem ... hlavu až někde v oblacích ... a v srdci bláhovou víru v lepší svět. (06.04.2011)

Na pôvodného Fanfána [tulipána] sa to teda rozhodne ani zďaleka vôbec nechytá, keďže totižto naprosto identický režisér oboch titulov v podobe: Christiana-Jaquea; tentoraz vari vymenil predčasne zosnulého: G. Philipea, za vychádzajúcu, francúzsku hereckú hviezdu v podaní A. Delona, no i napriek tomu som priam presvedčeným zrovna o tom, že sa do úlohy tohto aristokrata: Guillaumea de Saint Preuxa, zrejme príliš extra nehodil, a to konkrétne presne v takom zmysle, v akom sa v podstate i priamo [od]prezentoval v danom titule, pričom hneď stelesnil až dvojrolu! • Jednoducho povedané; z mojej strany sa určite dostavilo »mimoriadne sklamanie«, pozostávajúce najmä zo samotného spôsobu, akým sa vlastne sprístupnil tento konkrétny titul do divákovej náruče, ktorý mi pripomínal niečo na spôsob: „Limonádovej dobrodružnej telenovely s takmer až úplne neznesiteľnými, a k tomu i pomerne dosť naivnými, hereckými prejavmi, prekračujúcimi snáď všetky možné medze v rámci prijateľnej normy, a to ešte i so vskutku hodne plytkým a chabým scenárom, a síce možnože aj ušitým ústrednému predstaviteľovi rovno na mieru, ale popritom všetkom postupnom vnímaní dejových súvislostí, sa každou ďalšou scénou iba čoraz viac prehlboval [môj osobný] pocit absolútnej bezradnosti, že som si neustále v duchu hovorieval; sakra práce, čo je toto za strašnú zlátaninu, ktorá takmer pomaly nemala ani žiadnu hlavu, ba ani pätu!” • Jediné potenciálne plusy aspoňže sú: po a). protagonistov kôň Voltaire; a po b). farebná, širokouhlá kompozícia obrazu v podaní H. Decaëa. (25.01.2024)