WikiLeaks: Informačná vojna

Tématem jeden z nejzajímavějších příběhů. Hlavní příčinou je to, že to má stále aktuální status. Proto jsem promítání sledoval se zaujetím. Hlavní hrdinové Cumb... a Brühl už jsou otřískaní borci, kteří už prokázali kvality, jakými prosperují. I tady nezklamali. Nicméně mi trochu kazily dojem místy nepřehledné pasáže, co je nepřehledné, je nudné, jednoduchá rovnice. Ale celkově jsem se bavil, dokonce závěr ve mně vyvolal touhu vyhledat si pár článků a informací o celé situaci. 70% pro WikiLeaks. (23.03.2014)

Když se oprostím od toho, jak moc je anebo není tenhle film reálnej, protože jak jeho trefnej závěr sám uznal, pravda neexistuje, existuje jen úhel pohledu a ten má každý jinej (hmm, hluboká myšlenka :-), tak tu máme perfektně natočené politické drama s příměsí thrilleru, jedno z nejlepších, co jsem v letošním roce viděl, Na čemž má velkou zásluhu (jak taky jinak) Benedict Cumberbatch a Daniel Brühl (potěšila ještě přítomnost oblíbených Davida Thewlise a Petera Capaldiho). Líbí se mi ten akční tón, film, který by mohl chtít jednoho nudit (pořád tam jsou sklonění nad notebookama a zuřivě do nich mydlí), tak prostě nemá šanci, přestože trvá nad dvě hodiny... Což už je samo o sobě výmluvné. O samotné problematice WikiLeaks však budete muset zapátrat jinde (na to je film až moc názorově nevyhraněný a soustředí se spíš na profesní vztah dvojice Assange - Domscheit-Berg). A ještě se mi líbilo, jak tam Ben nosí tričko s potiskem The Pirate Bay, vtipné :-) (22.11.2014)

Zaujímavé myšlienky v nezaujímavom spracovaní. V podstate len sfilmovaná verzia dokumentu We Steal Secrets: The Story of WikiLeaks z toho istého roku, avšak krátená o zásadné udalosti. Tak ako je náročné pútavo zadaptovať tak, na prvý pohľad, nevďačnú tému ako je založenie Facebooku a dokáže to snáď len Fincher (The Social Network), podobne sú na tom aj udalosti ohľadom Wikileaks. A je úplne jedno, či s „novodobým vizionárom, ktorý sa nebál postaviť celému svetu“ Julianom Assangeom súhlasíte alebo nie, stačilo by keby sa s jeho myšlienkami stotožnil aj samotný režisér a náležite ich odprezentoval. Nestalo sa. Toto je len výklad z učebnice, respektíve zo samotnej Wikileaks: množstvo informácii na jednom mieste, ale bez akéhokoľvek kategorizovania, vysvetlenia, nabádania k hľadaniu ďalších. Vo výsledku tak je úplne jedno koľko zaujímavých, kontroverzných, prekvapivých informácii tam je, keď sú divákom prezentované bez hlbšieho významu. Kontradikčné na tom je to, že film podkopáva to zásadné čo prezentuje – samotné myšlienky Juliana a tú „osvetu“ o ktorú sa snaží („If you want to know the truth, no one is going to tell you the truth. They're only going to tell you their version!“). Absolútne nedokáže vzbudiť záujem o danú problematiku, aj napriek tomu, že sa jedná o jednu z najzásadnejších internetových udalostí posledných rokov. Po dopozeraní si nespomeniete na jeden zaujímavý moment, udalosť, scénu alebo myšlienku. To je obzvlášť pri filme o Wikileaks tým najhorším prehreškom. Pred Benedictom Cumberbatchom však klobúk dole. Do úlohy sa vžil: jeho mimika, gestikulácia, hlasový prejav až stierajú hranicu medzi herectvom a skutočnosťou (zhodou okolností som nie tak dávno videl spomínaný dokument We Steal Secrets, takže ešte mám živo pred očami vystúpenia reálneho Juliana Assange). Bohužiaľ, on jediný drží pozornosť celého snímku a práve vďaka jeho výkonu si film akú takú drží úroveň. V závere však čaká len zle podaný príbeh na úrovni televíznej adaptácie so stopážou, ktorú nedokáže využiť, ktorý nedokáže predať ani jednu myšlienku a ktorý Vám ponúkne len veľmi základný pohľad na jednu z najzaujímavejších internetových udalostí 21. storočia, ktorá by si rozhodne zaslúžila o niekoľko úrovní kvalitnejšie spracovanie. Daná látka na to má a je až na smiech, že film o takom „jednoduchom“ Facebooku dokáže byť tisíc krát pútavejší ako ten o Wikileaks. Nuž, ale tak to dopadne pokiaľ sa do podobnej látky púšťa režisér posledných dvoch dielov Twilight ságy. Bleh... (08.02.2014)

Film o WikiLeaks? Který? Á, tamten. Hmm.Ten vychází z těch dvou nejhorších knih... plných lží a překroucení, tak jako všechny špatné propagandy. Podívejte, film o WikiLeaks... To je spíš "anti-WikiLeaks" film. Ono nejde ani tak o to z čeho vychází, ale jak mizerně je pojatý. To důležité nemá žádný dopad (na děj), ale ani ty malá lidská dramata nejsou adektvátní. Singerův mizerný scénář je epizodní, zkratkovitý a scucává zpoustu věcí dohromady. Často si vymýšlí pro vyšší dramatický efekt, který Condon někdy dokáže a někdy nedokáže (mizerné virtuální kanceláře) prodat. Vzikl z toho příběh podivína a zrádce, kteří si k sobě nehledali cestu ani spolu neměli nic společného, jen chtěli pohnout světem. Cumberbatch hraje velice dobře, dává do toho všechno, Brühl je ale otravný až nesympatický - byl to záměr? Závěrečný rozhovor o pátém stavu, či co to bylo, navíc v současném světě působí legračně. Lidi (většinu) to nezajímá, nic nečtou. Věřte mi, psal jsem o tom diplomovou práci. Upřímně, kolik kabelogramů, depeší nebo zpráv jste si přečetli vy? (14.02.2014)

Scenár ušiel. Pokiaľ sa teda zaoberá informáciami. Dialógy tiež, problém je vo vykreslovaní charakterov jednotlivých postáv, (s výnimkou dua Tucci - Linney) buď úplne neživotnými, alebo klišé prerastajúcimi až po hranicu karikatúry vlastného povahového stereotypu. Celý Guardian je postavený na troch odlišných charakteroch; Thewlisovom novinárovi, ktorý si všetko dovolí a vždy mu to prejde; Jeho šéfovi, ktorý to zakaždým toleruje, pretože mu (viditeľne) vo všetkých smeroch nesiaha ani po kotníky; A kritickom oponentovi, ktorý - aj so svojou skepsou - dostane vždy na prdel a Assange ho zakaždým uzemní, nejakým divácky omračujúcim faktom. Sám Assange, je podľa očakávaní učebnicový príklad excentrického intelektuála (typ Steve Jobs), ťažiaci z najznámejšej úlohy herca, jeho zosobňujúceho. A Brühl (opäť typický) pragmatický nemec. Všetci ostatní sú len do počtu.. Vedľajšie linky celkom mimo; Detstvo a pôvod bielych vlasov, ani opakujúce flashbacky nemajú pre príbeh ani formu žiadny význam; naopak, osud whistleblowera mal byť rozoberaný viacej, viacerými postavami a dĺžku mohol (nenásilne) natiahnuť podstatne rozumnejším a pre tému zmysluplnejším spôsobom, ako zbytočné prestrihy na detstvo, či opakovanú rovinu "vnútra" wikileaks. Režisér nato takmer nemal a vytvoril chaos snažiaci sa o presahy, fungujúci (opäť), len v kontexte skutočných udalostí a faktov.. Kameraman nato pre zmenu nemal vôbec; pseudogreengrassovský štýl, chaos ešte posilnil, miestami už vážne iritujúcim spôsobom (keď napríklad kameru pri detaile, odrazu len tak hodí do strany).. Na záver to chvíľu vyzeralo na patetický monológ, vzápätí našťastie prerušený, vystriedaný vynikajúcim Assangeho doslovom. Herci zachránili čo pokazila réžia, kameru zachrániť nešlo, avšak veľmi šikovný scenáristický ťah, podať príbeh z dvoch rôznych uhľov pohľadu (Brühl / Cumberbatch), povyšuje Fifth Estate aj cez jeho negatíva, na politicky (takmer) korektné a hlavne nezaujaté, inteligentné dielo. 70%. (22.05.2014)