Réžia:
Brian PercivalScenár:
Michael PetroniKamera:
Florian BallhausHudba:
John WilliamsHrajú:
Sophie Nélisse, Geoffrey Rush, Emily Watson, Nico Liersch, Ben Schnetzer, Joachim Paul Assböck, Carina N. Wiese, Kirsten Block, Georg Tryphon (viac)VOD (4)
Obsahy(2)
V roku 1938 zomrie dospievajúcej Liesel (Sophie Nélisse) braček a opustí ju matka (Heike Makatschová), pretože nechce ublížiť svojmu dieťaťu. Je totiž komunistka. Úrady umiestnia Liesel do pestúnskej rodiny Hansa Hubermanna (Geoffrey Rush) a jeho ženy Rosy (Emily Watsonová), aby u nich začala nový život. Liesel sa snaží zapadnúť doma aj v škole, kde si z nej spolužiaci uťahujú, pretože nevie poriadne čítať. S posadnutosťou rodiaceho sa učenca Liesel vykoná rozhodujúci krok, aby situáciu zmenila - v dome miestnych zbohatlíkov kradne knihy a učí sa čítať. Navyše získa aj podporu svojho nového dobrosrdečného otecka Hansa, ktorý sa s Liesel učí dni aj noci. Liesel sa snaží podrobne preštudovať svoju prvú knihu, Hrobárovu príručku, ktorú si tajne "odniesla" z pohrebu svojho brata. Liesel sa spriatelí s ich novým rodinným hosťom, židovským utečencom Maxom (Ben Schnetzer), ktorého pred nacistami skrývajú v pivnici. A práve Max je ďalší, kto ju povzbudzuje v čítaní a v túžbe po vzdelaní. Postupne sa vyvíja aj jej priateľský vzťah s mladým susedom Rudym (Nico Liersch), ktorý Liesel síce podpichuje, ale pritom sa do nej zamiluje. Dobu plnú utrpenia potom všetci spoločne prekonávajú pomocou kníh, ktoré Liesel kradne z knižnice miestneho starostu Hermanna (Rainer Bock). A to nielen pre seba... Mladí ľudia sa postupne naučia vážiť si nielen silu slov, ale aj schopnosť ich ovládať a používať. (TV JOJ)
(viac)Videá (19)
Recenzie (657)
Až pohádkový vizuál, uhlazený, jen se zlověstnou předtuchou, jakoby opsanou od bratří Grimmů, v podstatě až na Franze Germana bez záporných postav, které částečně nahrazoval přízrak války ve své nevyzpytatelnosti a s ním spojené všudypřítomné pnutí... K nezvyklému vypravěči, kterým je spojlerující Smrťák se smyslem pro humor, ostatním sympatickým postavám a okamžiku povznesení náletovým Modrým Dunajem musím rozhodně připočítat prospěšnost neustálé připomínky lidskosti v nelidském období lidstva, i když jí přes všechny ty "ukradené - neukradené" knihy chyběla filozofická hloubka a přebývala pachuť umělých dochucovadel... ()
Niekoľko týždňov pred vypuknutím "Kryštálovej noci" roku 1938 v Stuttgarte je malá Liesel odvedená od svojich rodičov a priradená rodine Hansa Hubermanna. Jej situácia je veľmi náročná. Postupne si musí zvykať na novú matku, otca či spolužiakov v škole. Vďaka kamarátovi z vedľajšieho domu, Rudymu, všetko zvláda omnoho jednoduchšie. Vojna sa blíži, no to čo deti berú ako obyčajné hrádky, dospelí vidia úplne inak. Nacistická politika je "jasná". Situácia sa ešte viac skomplikuje schovávaním židovského chlapca Maxa. Liesel je jednou z mála detí čo si uvedomuje zlo tejto doby. Napriek všetkým okolnostiam, so situáciou sa vysporadúva po svojom. Čítanie kníh sa stalo jej životným šťastím bez ktorého si nevie predstaviť všedný deň. A tak sa z malej Liesel stala "zlodejka kníh". Pointa príbehu je samozrejme úplne iná. Téma nacistickej politiky a židovskej problematiky tejto krutej doby je nevyčerpateľná. Film mi "trošku" pripomínal nemenej úspešný snímok "Predčítač". "The Book Thief" si ma ale získal viac. Zrejme preto, že hlavnými postavami sú malé deti. Sentiment sa nedá skryť. Režisér zahral na "správnu" strunu. Použil "nástroj", ktorý diváka nenechá len tak chladným. Teda aspoň mňa. Napriek tomu, že som očakával strhujúcejší záver, jedná sa o veľmi pekný film. ()
Uhlazenost a načančanost snímku místy hraničí s patosem. Příběh je odvyprávěný poutavě, ale nevěrohodně. Rušivě na mě působilo, že Liesel čte knihy v angličtině. Vzhledem k nosnému tématu jsem srovnával s českým filmem Musíme si pomáhat. Zlodějka knih mi přišla na rozdíl od Hřebejkova snímku nevěrohodná. Myšlenky o slovech jsou zajímavé. Očekával jsem, kdo z ústředních hrdinů zemře, a vypravěč - Smrt - celkem překvapil. Jsem zvědavý na knižní předlohu. ()
Even death has a heart. Zlodějka knih je kýč, který vhání slzy do očí za vydatné podpory Johna Williamse, ale pod všemi těmi pěknými a mrazivými obrázky pořád zůstávají hodně silná slova Markuse Zusaka. Podívaná je to nedokonalá, ale místy poměrně silná, za kterou se Brian Percival nemusí stydět. To nejkouzelnější na tomhle snímku však je Sophie Nélisse, která ve svých třinácti letech dokázala na svých bedrech utáhnout celý film. ()
[imdb: 7.6/10] | me: Dlhé rozprávanie o tom všetkom čo sme tu už v mnohých pútavejších filmoch o nacistoch mali predtým. Film ťaží z detskej nevinnosti, peknej hudby, srdečnosti, lásky .... a na druhej strane zla a nenávisti nacizmu. Myšlienka nie je nijako inovatívna, prevedenie je milé a to je asi tak všetko. Aj napriek výbornému obsadeniu nemali herci možnosť v tomto (v princípe) jednoduchom filme čo ukázať... Je to ok, ba až moc dlhé. Navrhujem skrátiť a zaradiť do poličky s názvom "dojímavé filmy o nacizme". Bis später. One small fact: you are going to die. Despite every effort, no one lives forever. Sorry to be such a spoiler. My advice is when the time comes, don't panic. It doesn't seem to help. ()
Galéria (29)
Zaujímavosti (13)
- Původně měla být po titulcích další scéna, ve které je hrdinka Liesel v současnosti a na iPadu hraje "Call of Duty". (reban)
- Jedna z knížek, kterou Liesel (Sophie Nélisse) předčítá nemocnému Maxovi (Ben Schnetzer) je samotná předloha pro zpracování filmu, kniha "Zlodějka knih", což jde poznat podle totožné citované věty. (hansel97)
- Původní kniha Markuse Zusaka "Zlodějka knih" byla prodána během roku 2013 prodána v celém světě v počtu více jak 1 000 000 výtisků. (mynonka)
Reklama