Divočina

Film mi rýchlosťou svetla pripomenul takmer totožný snímok INTO THE WILD režírovaný SEANOM PENNOM.Vidieť tu množstvo odkazov adventure filmov,ako Boylov 127 hodín,alebo klasický Marshallov Prežiť! Obidvaja dobrodruhovia,ako tu Cheryl Strayed,tak aj Christopher McCandless z Into the Wild sú jestvujúce charaktery ľudí,ktorí majú veľa vecí spoločných,ale OSUD sa zahral inak v prípade Chrisa,ktorý v divočine zomrel! Ľudia,ktorí v prvom rade hľadajú zmenu svojho doterajšieho spôsobu života,tak sa rozhodnú vypadnúť z klasickej civilizácie plnej konzumného života,honu za peniazmi,títo ľudia sa rozhodnú toto všetko zahodiť cez plece,zbaliť sa,zobrať so sebou najnutnejšie zásoby a vydať sa na stovky míľ dlhú túru,ktorá znamená jasný extrém,nebezpečenstvo,odhodlanie sa prekonať za každú cenu,počas cesty stretnúť rôznych ľudí a myslieť na koniec,že tento človek sa určite niečo nové dozvie sám o sebe,alebo existujú aj takí jedinci,ktorí sa Finishu nemuseli dožiť! REESE WITHERSPOON ako predstaviteľka Cheryl je oveľa extrémnejšia ako EMILE HIRSCH,v podstate obidvaja herci sa snažia čo najvernejšie stvárniť svojich skutočných predstaviteľov,kde tu sa film vracia do minulosti cez flashbacky hlavnej hrdinky,ale veľmi často sledujem jej minulosť,ktorá ju ťaží na srdci,nevie sa vyrovnať so smrťou svojej matky,ktorú si zahrala LAURA DERN z Jurského parku,a tak Cheryl začne praktizovať činnosť,ktorá ju privedie na samé dno spoločnosti,práve preto sa rozhodne vstúpiť do divočiny a zmieriť sa sama so sebou,ale najmä s minulosťou! Ako by sa režisér nevedel rozhodnúť,čo viac servírovať,či prítomnosť,alebo stále minulosť,škodí to takto kombinovať,kazí to výsledný efekt! Režisér JEAN-MARC VALLÉE je expertom na životopisné filmy,predchádzajúci 3 oscarový DALLAS BUYERS CLUB je toho dôkazom,Witherspoon podáva svoj najlepší výkon za 10 rokov od oscarového WALK THE LINE,získava nomináciu,ale repete sa opakovať nebude! PS: My obyčajní ľudia by sme mali odhodiť všetky zábrany a vyskúšať si na vlastnej koži,aké je to byť v ich koži,možno raz niekto o tom nakrúti film? (31.01.2015)

Hrdinku Divočiny prenasledovalo toľko desivých démonov, že radšej by som bojoval proti stovke Votrelcov. Veľmi silné, smutné a vyčerpávajúce, ale nakoniec, vďaka koncu, i naplňujúce a plné satisfakcie. Navyše mám rád prírodu a prechádzky v nej, čiže ďalší bod k dobru. Režisér to poňal značne naturalisticky, naliehavo a psychologicky. Chvíľku trvá, kým sa chytíte a kým flashbacky začnú dávať zmysel, ale len čo sa tak stane, má vás to a ste chytení v pavučine, z ktorej niet úniku. Hrozne veľa tomu dáva skvelá Reese Witherspoon v hlavnej úlohe (Reese si to celé zároveň aj, múdro, produkovala). A za líšku, milú a skvelú Lauru Dern a moju milovanú „indiánsku pieseň lásky“ v žiadnom prípade nesmiem ísť pod 80%. Proste v žiadnom a bodka. P.S. – A ten medveď tam nie je! Kde ste vzali, že je? Niečo sa za hrdinkou 3 sekundy hýbe (keď ujde od potenciálnych znásilňovačov), ale je to strašne rozmazané a nejasné a rozmerovo to klasického medveďa nepripomína ani náhodou. Možno rosomák? (28.10.2017)

Jean-Marc Vallée po absolutním Klubu poslední naděje jen těžko mohl překonat na maximum nastavenou uměleckou laťku, tak natočil cosi jako oddychový film, zkusil to oklikou přes Útěk do divočiny v ženském přechýlení. Problém ovšem vyvstal v tom, že se tu stýkají hned dva nesourodé žánry - dobrodružný film o cestě coby cíli a rodinné drama; ta linka cesty mne bavila a přišla mi návodová a povznášející, kdežto linka flashbacků ke vztahu dcera - matka a jejímu smutnému konci mne vlastně dost nudila a přišla trochu nadbytečná (chápu ale, že vzešla už z knižní předlohy a asi by se dost těžko vypreparovala), na milost jsem ji vzal až v očistné scéně s lamou, babičkou a její malou vnučkou...tam se tvůrcům povedlo dosáhnout katarze a obě linky konečně emočně propojit... Should i stay or shoud i go? PS: Jsem zvědav, kdy na fenomén filmového hikingu zareaguje česká kinematografie...co třeba příběh nějakého Čecha absolvujícího Svatojakubskou pouť z Čech do Santiaga de Compostela? (16.03.2015)

Panejo! U některých filmů si říkám, že existují jenom proto, aby jsme docenili jim podobné. Dva stárnoucí padesátníci vyprávějí rádoby "ženský" příběh, který jim zaštítila stárnoucí hollywoodská stár (film i sama produkovala), aby dokázala všem u hollywoodských bazénků, že ona na to má! Takže celý film je totálně podřízený jedné herecké kreaci bez žádných dalších ambicí a s jediným cílem - hlavně nikoho nenaštvat. Současně se všichni tváříme tak strašně "žensky" - šak jasně, dejte tam sex, to je přece femininí téma! a nezapomeňme na nějakého ženského avatara, třeba lišku! - až je to trapně papundeklové. Ten film nemá žádné gesto, žádnou skutečnou emoci ani skutečnou tvář. Jen jednu útrpnou herečku (a dejme tomu, že i dobrou) a sázku na jistotu v podobě uondané režie. A když jsme u těch lepších snímků, tak Pennův Útěk do divočiny má to vše, co téhle náhrašce schází. A to i ty australské Tracks byly dvakrát tak lepší. Brečím. (08.03.2015)

Možno tento nápad prelínania dvoch dejových línií, pričom jedna je subjektivizovaná retrospektíva, nefunguje dokonale, ale skôr tu ide o to, či máte proste iba radi filmy z prírody a ako vám to celé sadne. No a Divočina aj napriek tomu, že mohla ísť viac cestou drsnej sociálnej drámy, presne na mňa takto pozitívne zafungovala. Kniha bude asi omnoho viac intímna a nejeden čitateľ bude sklamaný, ale aj vnútorné monológy, presne vypočítaný strih medzi oboma líniami a detaily strhanej tváre Reese sú samé o sebe dostatočne výstižné. Áno, život je ťažký rovnako, ako turistika osamote cez hory. Tiež prekonávame zdanlivo neprekonateľné prekážky a nevieme, na koho narazíme a musíme si dávať bacha na každom kroku. (24.09.2017)