Kocka 2: Hyperkocka

Kam se poděla ta hustá atmosféra, strach či napětí z jedničky? Atmosféra zde sice je, ale kvalit úvodního dílu dosáhne jen stěží. Tato "Kostka" byla příliš moc prosvětlená a více umělá. Obsahuje sice pár zajímavých, promyšlených momentů a nápadů, působí efektivně, vizuálně podmanivě, má slušný spád, ale celkově je velmi prázdná. Velmi vydařenou scénou je pro mě "styk" mladého páru, kterou si stále vybavuji:) (02.01.2006)

Tak na tento film som naozaj čakal s veľkým napätím, pretože predchádzajúca Kocka bola naozaj zaujímavá. Bolo jasné, že originálnosť predchádzajúceho dielu, rozhodne nemôže prekonať, ale autori sa i tak mohli pokúsiť ísť ďalej a napríklad aj za hranice kocky. Takto sa tu opäť prebudí niekoľko uväznených obetí, ktoré sa pretĺkajú labyrintom a postupne umierajú. Z dômyselne "reálnych" vraždiacich nástrojov predchádzajúcej Kocky tu máme trikovo lepšie dômyselné vraždiace nástroje, ktoré však odporujú fyzikálnym zákonom. Už to nie je ten klasický horor, ale viac tu smerujeme do sci-fi. I tak si to drží vysokú úroveň a veľmi ma to bavilo. Skvelý nápad. (09.01.2015)

Ak už nič, tak je Hyperkocka aspoň ukážkový materiál toho, ako by pokračovanie filmu nemalo vyzerať. No nielenže je Hyperkocka zlé pokračovanie, ono je aj dokonca veľmi zlý film. Prostredie kocky je neoriginálne a nezmyselné, herci sú odpadoví, no najviac deprimujúci je na tom extrémne zlý scenár. Technická stránka už tak márna nie je a aspoň sa to neberie prehnane vážne, no nepáčilo sa mi to. Proste nie. (07.08.2018)

0 / 10 Kocka 2 bol jeden z tých filmov, na ktoré som sa pomerne tešil, za čo mohol hlavne strašný hype okolo prvého dielu, no to čoho som bol svedkom bola jedna veľká, kockatá nočná mora - osmička absolútne nulových charakterov blúdi v nejakom rádoby premyslenom pletenci viac či menej nebezpečných miestností a snaží sa exnúť čo najefektnejším spôsobom. To je všetko, o príbehu sa tu nedá hovoriť, pointa je slabá ako trikrát lúhovaný čaj a výsledný dojem z filmu je tým pádom veľmi, veľmi zlý. Berúc do úvahy fakt, že ide o druhý diel, ktorý je len priehľadným pokusom o nasyslenie ďalších drobákov do peňaženiek nenažratých producentov, nemôžem film ohodnotiť inak - odpad! (26.02.2005)

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)