Kocka 2: Hyperkocka

Hlouposti tohoto filmu už se vyrovná jen zábavnost jeho imbecilních dialogů, protože promluvy zdejších postav jsou opravdu neskutečně špatně napsané a navíc pronášené vyloženě prkennými herci. Potenciál látky je skoro nevyužit - nejsou tu prakticky skoro žádné pasti (!!!), taktéž zlé efekty hodně kazí dojem. O blbém závěru se snad ani zmiňovat nemusím. Od jedničky je to obrat o 360 stupňů do vod podprůměru. Jsem ovšem stále zvědav na další pokračování. (23.08.2012)

Takže výborný námet (tesarakt), trochu nezvládnutý scenár (prekombinovanosť) a dosť slabá réžia (príšerné triky). Na druhú stranu fajn atmosféra (biela farba) a prvý film, v ktorom bola spracovaná téma tesaraktu. O tom som čítal v jednej sci-fi poviedke od tvorcu Hviezdnej pechoty a tam ten svet bol oveľa jednoduchší a zrejme teoreticky reálnejší. Takže bolo otázkou času, kedy sa tejto trikovo vďačnej témy ujme aj nejaký tvorca. Takže zopakujem, že triky tento film strhávajú o jednu hviezdu dole, v rukách takého Nolana a za väčšie prachy by to bola pecka. (25.09.2012)

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)

Sekula zlyháva na plnej čiare. Je to síce šikovný kameraman, ale jeho lenivosť je z plátnavolajúca. Tam kde sa Natali aj cez nízky rozpočet pohral s dialógmi, postupmi riešení, originálnymi pascami a budovaním poriadnej klaustro-psycho atmosférý, Sekula rve druhotrtiedne digitálne efekty a neuveritľne toporných hercov, ktorí akýkoľvek podoný náznak zakopávajú pod čiernu zem. Atmosféra skoro nulová. Celé je to len nastavovaná kaša (žiadny posun v deji - tupá kópia) a človek stále čaká, čaká, čaká a neverí keď príde ten otrasný koniec. Hanba. (07.07.2005)

Mno, přidat do "původní" kostky paralelní prostor a čas je přece k ničemu, když ten další prostor a čas nehraje v příběhu skoro žádnou roli. Žádná situace se neopakuje v tom smyslu, že by se z ní postavy nějak poučily nebo ji využily ku prospěchu. Postavy se nikdy nezaobírají tím, proč vlastně lezou z místnosti do místnosti do místnosti. V prvním filmu měly důvod hledat cestu ven z fyzického bludiště, ale kam si myslely zdejší subjekty, že jdou? Co hledají? Jak to, že byl na všech hodinkách stejný čas? (01.03.2024)