Slnko darebákov

Pri sledovaní všetkých tých filmových lúpeží má divák pocit, že keď to ide tak ľahko vo filme, tak to musí ísť aj v reáli. Lenže v reáli sa banky inteligentne nevykrádajú. Asi aj o to viac ma bavia tie lúpeže filmové, pretože tam držíte palce práve tým "rošťáckým" zloduchom, ktorí v skutočnosti neexistujú. Dômyselný plán je hlavným zdrojom zábavy, ktorá je nasledovaná niečím, s čím sa dalo rátať od začiatku, ale priebeh toho "potom" nie je myslím nijak zvlášť predvídateľný. Pointa zodpovedá jednej starej známej pravde, ktorú tu vykecávať nechcem, nech si každý urobí varianty deja krátko po začiatku sám. Nie je to žiaden zázrak, ale taký ľahký závan niečoho starého a dobre odležaného, navyše v hlavnej úlohe s niekým, kto je v takejto roli nenahraditeľný. (19.05.2014)

Jestli to nejpozitivnější, co mě na filmu zaujme, je starý poctivý dabing z doby, kdy se tohle řemeslo povyšovalo na umění, tak je něco špatně. Slunce rošťáků určitě není špatné, jen mám pocit, že kromě hereckého obsazení už dnes nemá tolik co nabídnout a na filmu se zkrátka podepsal zub času. Některé scény by stály za příklad filmových triků používaných ve své době, je zkrátka patrné, že auto jedoucí po silnici stojí ve studiu a za tím běží obraz nasnímaný jinde. Na jedno pokoukání určitě dobrá volba, ale do mého zlatého fondu se Slunce rošťáků nezapíše. Celkový dojem: 60 %. (06.03.2011)

Krásná stará francúzska gangsterka, v ktorej starý gangster Denis Farraud (Jean Gabin) tvrdou rukou a tvrdým pohľadom šéfuje svojmu podniku. Stačí naznačiť medzi riadkami, kto je, čo je a jedine koho a čo bude ochotný akceptovať. Jediným pohľadom naznačí, koho treba z podniku vyhodiť a na druhej strane bez mihnutia oka sleduje rozbíjanie svojho podniku gangstrami. Má dávno premyslený plán, ako sa ešte posledný krát dostať k obrovským peniazom... Už len zohnať toho pravého parťáka na tento kšeft... (19.06.2023)

...Potešilo ma nasledujúce zistenie, že som sa narodil v rovnaký deň a mesiac, ako i pôvabná, britská herečka Margaret Leeová, ktorej predstaviteľka naprosto nevyspytateľnej Betty, mi bola počas sledovania filmu vzrušujúco-sympatická, a to i napriek tomu, že som sa o tejto milej skutočnosti dozvedel až po skončení filmu, čo vôbec nemení nič na tom, že táto francúzska kriminálka sa môže tiež pochváliť i absolútne triviálnou scenáristickou stopou, ktorá obsahuje niekoľko „logických dier”, čo je mimochodom možnosť vidieť zaraz v úvodnej sekvencii, keď si to americká eskorta namierila rovno do bankovej inštitúcie, pričom ich medzitým potajomky „nakrúca” protagonista, čo vedie podnik hneď oproti, z čoho sa dá snáď automaticky vyvodiť, že rozhodne niečo zaujímavého plánuje podniknúť, no nebude potom v podozrení, ak už k tomu náhodou dôjde, čiže akcia sa zrealizuje do zdarného konca... ? ...A síce sa predsa uskutoční podľa tých najväčších predstáv, ale jej celkové prevedenie je zase príliš zjednodušené a nerealistické, až niekedy komické, a to už len z toho prostého hľadiska, koľko málo osôb sa zrovna nachádza vo vnútorných priestorov budovy, kde je špeciálny trezor... To je ďalšia výhrada. Tomuto filmu určite nechýbala ani určitá „predvídateľnosť”, kedy som napríklad správne vydedukoval istý, kľúčový moment, ktorému predchádzala typicky vyhrotená situácia. Áno, tiež sa patrí spomenúť aj to, že sa do tohto „kšeftu” zamiešal i konkurenčný gang, čím chcem najmä zdôrazniť predošlú vetu, ktorou v podstate priamo naznačujem, kadiaľ sa postupne toto dianie stočí... Nakoľko postavy : Denis Farrand a Jim Beckley, isto správne (vy)tušili, čo sa okolo nich neustále „pošuškáva”, nemal byť práve jeden z nich trochu viacej opatrnejší, čo sa teda týka jeho milovanej manželky...? Veď Beckleyho tesne predtým ohrozovali na živote ! Nie, nemohol, lebo scenár mu to nedovoľoval, a tak sa to tým pádom obrátilo presne tým smerom, akým sa to konkrétne otočilo. Miestami mi to pripomínalo Melódiu podzemia, s ktorým má Slnko darebákov zopár spoločných prvkov, minimálne obsadenie Jeana Gabina v hlavnej úlohe a samotnú zápletku, no obidve spracovania sú na inej, režisérskej úrovni, kde Jean Delannoy zaostáva za tým Verneuilovým, i keď zároveň podotýkam, že je film na jedno pozretie úplne stráviteľným, no na opakované, to už z mojej osobnej strany jednoznačne nehrozí. Našťastie ma to neurazilo až tak, aby som snímku nadelil len dve hviezdičky, čo by nakoniec (z)ostalo mimoriadne „podhodnoteným”, čo by si toto "osadenstvo" iste nezaslúžilo, keďže sa nepovažujem za žiadneho filmového diletanta. (10.08.2022)

Při sledování tohoto dramatu jsem se přenesl do dob staré dobré francouzské školy a nechal se unášet skromným herectvím Jeana Gabina. Možná, že z dnešního pohledu film už nemá takový drive, ale bylo to velmi příjemné a vůbec mi to nevadilo. Vlastní příběh je hezky propracovaný, logicky se odvíjí a snad jen ten závěr mohl být trochu dotaženější, ale jinak perfektní. Škoda, že se tohle už dneska netočí. (28.04.2009)