Boj za ženské práva

Tak na to, o čom film rozpráva a ako sa vyvíja osud hlavnej hrdinky, sa scenár drží až príliš pri zemi. Čo je pochopiteľne v rozpore s danou tematikou: vzopretiu sa nadradenosti silnejšej sociálnej skupiny silou. Výprava a herci sú našťastie v poriadku, takže iba málokomu môže film spôsobiť výraznejšie sklamanie, tu sa bude skôr hodnotiť samotný fakt, že niekto film o britských sufražetkách nakrútil. Na strane žien je iba jeden muž, manžel Maud sa ukáže ako zbabelec a komisár je možno v jadre správny chlapík, ale výchova a zákon ho proste pred zmenou názoru brzdia. Chcelo to jednoducho podobnú odvahu čo sa týka réžie a scenára, akú prejavovali tieto ženy pred cca 100 rokmi a mohol vzniknúť film skutočne umelecký, nie iba presne akademicky vypočítaný. Dovetok? Saudská Arábia sľúbila v roku 2015, že sa možno bude zaoberať udeleniu volebného práva ženám... a mnohých možno prekvapí, že Švajčiari sa spamätali v roku 1971, čiže takmer 40 rokov po Turkoch... (27.08.2018)

Ďalší skvelý film, o ktorom vie, len hŕstka informovaných nadšencov. To je veľká škoda, keď sa nakrútia zaujímavé filmy, ktoré sa v podstate, viac - menej - ignorujú, je to najmä, britský film s britskou témou, s britskou režisérkou, ktorá tomu šéfuje správnym, až fenomenálnym spôsobom, lebo treba si priznať, že britský ansámbel, je vskutku - excelentný. Bravúrne herecké obsadenie, na čele s krásnou Carey Mulligan, ktorá nemusí mať na sebe tonu make - upu, pretože, to nie je ani potrebné, vtedy mali ženy, iné starosti, ako docieliť, aby mohli plnohodnotne prispievať do spoločnosti, i so svojimi voličskými hlasmi, ktoré im odopierali, vzbúrili sa proti tomu, demonštrovali, až jeden čin na dostihoch, zmenil ich pozíciu, ale trvalo to ešte viac ako desaťročie, kým sa dostali na úroveň, svojho mužského pohlavia, že sa stali rovnocennými spoločenskými partnermi so svojimi občianskými právami, aby neboli len matky - rodičky, ale i ONY sa mohli zapájať do volieb. Hovorím o Anglicku, Londýne, kde sídli Westminster, čo je ich - PARLAMENT, v časovej osi, na začiatku 20. storočia, presne - keď sa zvláštnym spôsobom potopil parník TITANIC, t.j - rok 1912. , odvtedy sa začína príbeh sufražetiek, čo je žena - členka radikálneho hnutia za zrovnoprávnenie žien, ktoré vzniklo okolo roku 1900. Hnutie sa najsilnejšie presadzovalo vo Veľkej Británii. Používalo extrémistické formy boja. Názov filmu, je o nich, ktorý tento, vynikajúci film, sa tomu venuje, kostýmy, výprava i hudba, dáva reálne, na vlastnej koži, pocítiť, aká bola vtedy doba, keď ženy makali v práčovniach, a takto žili po celý svoj život, zodrať sa, makať, už od ranných liet, a nič viac k tomu ! Mne sa film, extrémne pozdával, a to vďaka, výborným hereckým výkonom a samotnej téme ! (07.02.2016)

Pre mňa je "Suffragette" film, ktorý absolútne nevie vyťažiť zo svojho potenciálu a výsledne vychádza ako film, ktorý je príliš málo zaujímavý na to, aby sa človek k nemu vrátil. Je to podľa mňa okey film s pár dobrými momentami, ale to nechcete vidieť, keď si prečítate titul a keď sa to dotýka histórie, ktorú môže podať zaujímavo. Takže si najprv povedzme čo je na ňom zlé. V prvom rade marketing. Keď vyšiel trailer a videl som, že tu bude hrať Helena Bonham Carter a Meryl Streep, tak to bol háčik, na ktorý som sa chytil. A hoci sa Helena objaví celkom často a je dôležitou postavou, tak Meryl Streep je tu dokopy v jednej scénke, ktorá trvá asi päť minút. A je mi ľúto, to je maximálne zavádzajúce, najmä ak jej tvár vidíte na väčšine filmových posterov. Carey Mulligan je dobrou herečkou a vidím na nej, že sa snaží pretlačiť svoju postavu von, no žiaľ tak ako všetky ženy v tomto filme nie je veľmi zaujímavou postavou, ktorej osud by som chcel poznať. Jediné čo je na jej postave zaujímavé je vzťah s jej synom. A ako divák som chcel vedieť kam sa to posunie. Inak mi ale boli osudy našich hrdiniek úplne ukradnuté a to je dosť veľký problém, najmä ak sú neustále mlátené políciou a trestané za to, že chcú byť rovnocenné s mužmi. A tiež výrazne nepomáha fakt, že väčšina postáv pochádza z pera scenáristov. Nie je to vyslovene negatívum, nakoľko v týchto časoch bolo určite veľa žien, ktoré bojovalo za svoje práva a nikto ich nepoznal, no väčšina postáv sú fiktívne. Keby mám osobne vybrať postavu, ktorá ma oslovila najviac, tak asi by to bol inšpektor Steed v podaní Brendana Gleesona. Musí bojovať s problémom žien, ktoré sa rozhodujú porušovať zákony a bojujú za svoje práva, a často sú jeho metódy veľmi tvrdé, no na druhú stranu mám pocit, že občas v ňom vidno, že by bol radšej, keby sa toto všetko nemuselo vôbec diať a všetci mohli žiť v pokojnom svete. Lenže ako mu Maud povedala, keď ich odmietali počúvať v mierovejších časoch, tak museli nastúpiť tvrdšie metódy. Scénky, kde sa príbeh sústredí na neho sú zaujímavé a dobre sa sledujú. Ale ako som už povedal, zvyšok filmu je trošku mdlý a nie moc zaujímavý. Myslím si, že je napriek tomu stále hodný toho, aby ste si ho aspoň čekli, ale určite neočakávajte výnimočný filmový zážitok. Hodnotenie: C+ (03.01.2016)

Skvěle obsazený fílm, zpracovávající poněkud zanedbávané téma boje žen za práva, která se nám dnes zdají samozřejmá. Trochu to připomínalo boj disidentů proti komunismu, kdy to vlastně vypadalo, že ti, za které bojují o to vlastně nestojí a vyloženě s tím bojem nesouhlasí a potom vybojovaná práva rádi využívají. Trochu přehnané bylo hození vlastně všech mužů, snad se dvěma výjimkami do jednoho pytle. (29.03.2020)

Carey Mulligan dobové filmy veľmi svedčia, v tomto prípade však snímok trochu zaostal za očakávaniami. Až moc nátlakové a tematicky pomerne povrchné. Všetko tu je rozdelené do dvoch škatuliek: trpiace ženy a barbarskí chlapi bez súcitu. Pritom to určite až také jednoduché nebolo. Cieľ je jasný - čo najviac pocitovo zasiahnuť diváka. Výprava a kostýmy však boli našťastie veľmi slušné, takže film je príjemný aspoň na pozeranie. 60/100 Videné v rámci - Project 52 Films by Woman. (11.02.2016)