Zem nikoho

Humor i tragika tohto filmu vyplýva zo samotnej podstaty balkánskeho konfliktu, tragédie národov s väčšími či menšími prestávkami roky bojujúcich proti sebe a predsa žijúcich veľmi tesne pri sebe (stačí si prečítať dejiny Juhoslávie). Tentokrát však nejde o zobrazenie konfliktu národov ale o príbeh konkrétnych jednotlivcov. K základnej zápletke sa pridáva neschopnosť OSN a jej pochybných vojsk UNPROFOR, ktoré nemajú právo zásahu, samotní vojaci o ničom nerozhodujú, sú však skvele vybavení. Taktiež hyenizmus novinárov ukázaný jest. O podstatu riešenia konfliktu, či nebodaj pomoc postihnutým sa nezaujíma temer nik. Traja vojaci, vojak OSN a novinárka v príbehu o jednej blbo umiestnenej trhavej rozbuške. Poetika filmu pripomína čechovovský smiech cez slzy. (18.10.2004)

Kde bolelo, tam bolelo, bola jedna vojna, dve znepriatelené strany, zákop a 3 vojaci v ňom... "Ako ti je?" "Super. Nikdy mi nebolo lepšie... najskôr po mne strieľajú a potom sa preberiem na míne... celý svet na mňa pozerá, potrebujem sa vysr*ť a ty ma seri*š tými debilnými kecami." Znie to ako komedia, nie? Lenže toto je trpká komédia, kde vládne televízia a štáby, kde politici a generáli tvrdia "však by sa nič nezmenilo" a všetkým (alebo takmer) je to jedno... však "zákop ako zákop" "mŕtvola ako mŕtvola" a "vojna ako vojna". Politika nezasahovania a jej absurdné riešenia v Absurdistane zvanom vojna. Film sálajúci chladom a cynizmom, s tragikomickou príchuťou, ktorý vás rozhodne nenaplní príjemnými pocitmi. 9/10 (09.12.2005)

Takovahle volovina sebrala oskara Amelii, to snad ani neni mozny. Ale to je tematem, Amelie je oddechovka, kdezto tady se tvurci snazi kritizovat vsechno mozny na valce. A jakmile se to akademici docetli, uz si urcite slintali kuli tematu na triko a ani film nevideli. Pribeh je pekne jednoduchej, ze zacatku to sice vypada jako komedie, ale za chvily tvurci zvazni a snazi se kritizovat. Problem je, ze me to nijak zvlast nezaujalo a jelikoz byli hlavni hrdinove nesympaticky, tak mi bylo fuk, co se s nima stane. Konec je sice zajimavej, ale to uz filmu nepomuze. Proste takovej nicim zajimavej film, kterej ve me nic nezanechal. (27.02.2007)

Jeden z najabsurdnejších príbehov, s najväčším čiernym humorom a vynikajúco vystihnutou situáciou občianskej vojny v Juhoslávii. Túto vojnu asi najlepšie vystihuje rozhovor dvoch znepriatelených vojakov vo vojenskom bunkri. S pištoľou namierenou na nepriateľa sa pýtajú dôležité otázky. Kto začal vojnu? Kto sa odtrhol a rozbil krajinu? Kto zničil naše obce a vyvraždil našich ľudí? Vaše televízie ukazujú naše zničené obce a tvrdia, že sú vaše! A mnoho iných nezabudnuteľných viet, ktoré vám vlastne ukážu, že vina je na všetkých stranách rovnako, pretože jedni sa odtrhli a druhí sa rozbitiu bránili silou a neskôr to prerástlo do nenávisti, odplát, vyhladzovania a bojom o územia. Jedna z najnezmyselnejších vojen, je opísaná v pasívnej vojenskej snímke. Zo začiatku sa zdá nudná a bez významu, ale neskôr zaujme tvrdou satirou, popísaním úlohy mierových jednotiek v tejto vojne, ktoré vlastne len rozdávali humanitárnu pomoc a nezabránili krviprelievaniu, starali sa skôr o imidž v médiách a najlepšie sa ukázala bezcitnosť tých veliteľov z UNPROFOR, keď nechali umrieť vojaka v zemi nikoho, zavolali veliteľov jednotlivých znepriatelených strán, oklamali ich, aby zaútočili na seba a ten vojak zomrel a oni tak zahladili stopy a zároveň ho nechali zomrieť, čím skôr. Jeho smrť, ktorá nie je ukázaná, je asi jedna z najkrutejších, ktoré sa mu mohli prihodiť a pridala sa k tomu ešte tá situácia, keď potreboval ísť na "veľkú potrebu". Nemožnosť úniku toho vojaka, je aj metaforou na situáciu ľudí v tej dobe, žijúcich tam. A rozprávanie o tej blondíne vlastne ukazuje, aká je tá krajina malá, opäť aké tie bratovraždy boli nezmyselné a aj to, že je za hranicami, vlastne ukazuje na stratu občanov, stratu lások, stratu rokov života. Na záver by som dodal, že pre niekoho možno pacifistický snímok, pre mňa však snímok s vysokou vnútornou a skrytou hodnotou a významom. Zároveň by som rád dodal, že ani to bombardovanie v roku 1999 nebolo správne a tu zabili skôr civilistov, išlo o niečo iné a to mám popísané v komentári k dokumentu Ulúpené Kosovo. Mierové jednotky zlyhali podľa mňa už v rokoch 1990 a 1991. Ak by sa Juhoslávia rozdelila dohodou alebo zostala celistvá, nemuseli sa stať masakre ako v Srebrenici, Vukovare, Sarajeve, srbskej Krajine, Kosove, Macedónsku, či mnohé iné, tiež by nemuselo mať Srbsko jedno z najmenších území vo svojej histórii a mnoho iných zlých vecí a vlastne hlavne nemuselo prísť o život toľko desiatok tisíc ľudí. Tvrde absurdné, čierne, silné a skvelé! (13.04.2012)

Opravdu dobrý protiválečný film poznám velice snadno podle toho, že na mě fakt zapůsobí. Pokud mě poselství takového snímku pořádně neprofackuje, pak bylo jeho natáčení jen mrháním finančních prostředků. Tvůrci tohoto filmu nemrhali a fackovali. Kolega hodnotitel a komentátor / recenzent esaque mě postupně přivedl k citrusům, ke studni i k této zákopové záležitosti a já bych jen těžko hledal lepší vyobrazení pro nesmyslnost války, než mi předvedli filmaři v těchto třech případech. O tom, že modré blembáky fungují v podstatě jako parta ozbrojených turistů není pochyb, a i když vůbec nepochybuji o tom, že jsou v jejich řadách schopní a rozhodní lidé, masa Vogonů ve vedení je naprosto neguje. Poslední dění na východě mi ostatně jasně ukázalo, že je OSN jen zbytečným molochem bez jakéhokoliv přínosu, v němž agresor pohodlně vetuje vše, co se mu nehodí do krámu. Ale to jsem odbočil. Kdyby se děj neodehrával v exteriéru, dal by se snímek považovat za téměř komorní záležitost, ale příběh byl natolik intenzivní, že u mě s přehledem předčil nejeden takzvaný blockbuster. / "Udělej detail tý miny, až ji budou vyndávat." / Poučení: Jsou situace, z nichž se nedostaneš, i kdyby ses posral. (31.03.2023)