Dýchaj

Koniec filmu som pozeral s otvorenými ústami a takmer zatajeným dychom. Až tak silne zarezonval zážitok, ktorý sa tu stihol objaviť! Ak už pre nič iné, tak len pre záverečné dve scénky je tento film treba vidieť. Ale nemyslím si, že je to len o tom. V prvom rade je si treba povedať, že film sa až tak výrazne nesústredí na príbeh ako taký, ale všetko to skôr stavia na našich dvoch protagonistkách Charlie a Sarah. A práve tieto dve sú dôvodom prečo to funguje. Ako postavy samé o sebe sú zaujímavé, no rovnako aj spoločne. Charlie pôsobí ako introvert, no je nadšená z toho, že ju Sarah privedie do nového života a začína sa napĺňať šťastím. No postupne sa všetko začne otáčať a možno je Sarah celkom iná ako si myslela. Postavy sú skvelé a aj obe herečky, ktoré ich predstavujú sú vynikajúce. Dávajú tomu veľmi veľkú hĺbku a pôsobia maximálne prirodzene. Páči sa mi aj to, že pôsobia ako skutoční študenti a aj sa tak správajú. A nie je to vyumelkované ako na amerických stredných a vysokých školách. Sarah je presne ten typ postavy, ktorú milujete a neznášate súčasne. Výborne to vo filme funguje. Hudba je rovnako skvelá a záverečné pískanie v ušiach... čo k tomu dodať? Pre mňa je "Respire" určite film, ktorý by som doporučil vidieť. Hodnotenie: A- (07.01.2016)

Nakoniec neviem kto tu bol väčší magor. Príbeh o priateľstve dvoch dievčat kde jedna je šedá myška(ale neskutočne krásna) a druhá je príťažlivá perská mačička. A aj keď myška vie, že ju môže mačka zožrať aj tak ju stále púšťa do svojho srdca ... Každopádne som čakal, že odhaľovanie( samozrejme charakterov ) príde o dačo neskôr. Vedľajší príbeh rodičov mohli bez mihnutia oka vyškrtnúť a viac sa venovať dievčencom ... Každopádne si musím pozrieť filmografiu Joséphine Japy, to dievča ma zasiahlo ... (13.08.2016)

Celou dobu to vidím na čtyři hvězdičky a v posledních pěti minutách mě Mélanie ukecala na pět. Šokující a nečekané finále vyznělo opravdu stokrát silněji než celý film a dodalo mu obrovskou hloubku, protože film se pak soudí úplně jinak. Nemůžu si pomoci, ale silně mi to připomíná (spíš atmosférou než příběhem) Coppolinu Smrt panen a stejně jako tady hodnotím plným počtem za geniální výkony a celkově velmi slušnou odvedenou práci na příběhu a pocitu, který vám Respire dá. (24.01.2016)

Typický francúzsky film, kde sa toho dlho nič neudeje, konkrétne minimálne polovicu filmu. Všetko je postavené na dialógoch, často i zbytočných. Odvtedy ale akoby uťalo a rozbehne sa celkom slušná psychologická dráma, ktorá neraz zovrie žalúdok. Oceňujem herecký výkon Lou de Laage, ktorá je dozaista veľmi talentovanou herečkou. Inak ale celkom predvídateľný záver. (14.04.2017)

Mezi režisérkami, na které s v poslední době shodou několika náhod dívám, jsme našel konečně jednu, která mi bytostně nevyhovuje. Nevadí mi pohledy na ponožky ležících dívek (ani jiné rádoby umělecké pohledy na běžné věci), spíš bych je nerad někde potkal, jako řidič ani jako učitel, jinak by snad k tomu nemohlo dojít. Tím jsem jen chtěl naznačit cizost prostředí povšechně mladého ženského elementu (mnohý Němec by nejspíš řekl: "Tja, diese Frauenpersonen..."). Prostoduché příměry (kokotice a muškát) spíš opruzují než přivádějí na stopu a odhalují skryté souvislosti. Ostatně, moc skrytého tu stejně není, na Sáru se stačí podívat, a hned víme, v jakém rozměru se pohybuje (a na Charlie jakbysmet). Pozn: Škoda, že zde není Verbalův komentář, tuším, že bych ho podpořil. (15.12.2017)