Vojnové hry

„Vojnové hry” sú na jednej strane debutovým, filmovým zárezom pre Matthewa Brodericka, kedy, ako si už všímam, sa rád naburáva do školských, počítačových systémov, aby zmenil známky z klasifikácie »F« , na čosi oveľa priaznivejšie, povedzme niečo okolo céčka, či dokonca až k áčku, že v podstate vo Ferrisovi Buellerovi, bol iba takým neškodným hackerom na prijateľnej báze, ale až následne teraz to trochu viac prepískol, keďže už tak eskalované vzťahy medzi USA a ZSSR, naberajú akurát úplne (ne)štandardný rozmer. Ako počítačový maniak, si totiž chcel zahrať len novú (bojovú) hru, pričom práve nechtiac tým spustil program superpočítača WOPR, kedy už nedokážete poriadne rozoznať, či sa ešte vôbec jedná len o simuláciu, alebo o realitu, to jest generálovi Jackovi Beringerovi vytvorí vrásky na čele, ktorý si musí zároveň zachovať i triezvy rozum, ináč by sa mohla teoreticky rozpútať 3. svetová "jadrová" vojna s katastrofickými následkami pre svetovú populáciu. «Studená vojna» bol strašne bizarný konflikt, kde sa našťastie nikto z dvojice odvekých nepriateľov, neodvážil ako prvý stlačiť › červené tlačítko › , čím mohol následne jeden z (spolu)scenáristov, Walter F. Parkes, inak budúci výkonný producent veľkofilmu Gladiátor, napísať vskutku zaujímavý výtvor, v ktorom sa ale postavy správajú dosť čudesným spôsobom. V roku 1983 stále prebiehalo súperenie medzi týmito dvomi veľmocami, čiže súčasne i klobúk dolu pred touto, »hollywoodskou odvahou« , ktorá ma až tak extra neoslovila, ako som si pôvodne želal. Režisér Horúčky sobotňajšej noci, ale aj V poslednej chvíli, John Badham, dokáže vytvoriť pozoruhodnú atmosféru, s ktorou dokázal pracovať až do samého záveru. Počin mal zopár oscarových nominácii, a tak možno nakoniec predsa ten zvuk s kamerou, za niečo stáli. Minimálne Bill Fraker disponuje dvomi legendárnymi snímkami z konca 60. rokov, a tiež aj z toho istého roku, ktoré stoja za to si ich pripomínať ! Broderick sa zrodil z vojnových hier, keď ani to nie je úplne na zahodenie. Všetci si zaslúžia aspoň jedno pozretie, ktoré nikomu neublíži. (23.11.2020)

V roce 1983 to musela byt urcite bomba a musim priznat, ze i po 25 letech tento film ma svoji atmosferu a je urcitym zpusobem stale vyjimecny. Sice z neho dycha atmosfera studene valky mezi USA a Sovety az moc okate, ale i to se mu da odpustit, stejne jako do oci bijici moralizovani. Mam proste pro tento film svou slabost a tak musim dat 4* ac jsem lehce na vazkach. A pro ty, kteri by si chteli zahrat hru, ktera je inspirovana prave touto simulaci, ktera bezela na konci filmu, necht si zahraje DEFCON, pri jehoz hrani zazijete stejne sklicujici atmosferu, kterou zazivali i hlavni hrdinove, kdyz ocekavali dopad prvni jaderne rakety... (19.02.2008)

Pre mnohých War Games rovná sa nostalgia prvého pozretia v osemdesiatych rokoch. Nebudem tvrdiť, že u mňa je to iné. Film sa omnoho desaťročí reprízoval na MGM, čím tieto príjemné nostalgické spomienky opätovne privolal späť. Ide síce o film pre mládež (možno ako z niečo z pera scenáristov štúdia pre deti a mládež ČST), avšak nejde mu uprieť napätie, gradáciu deja a ani snahu o posolstvo v dobách studenej vojny. (30.09.2023)

Znáte to ... vždycky se najde nějaký ten pěkný diamant, který vám uniká mezi prsty, aniž byste tušili, že existuje. WarGames jsou teenagerovským zábavným kouskem, který dokazuje, že i osmdesátá léta měla svého Shiu -- Matthew Brodericka!! Děj je napínavý od začátku do konce, nikdy to není myšleno úplně vážně a na samotný závěr si Badham přichystá vzkaz mladým pro staré: "the only winning move is not to play" (Podívejte se a pochopíte.) Vpravdě geniální poselství, které dokazuje, že některé filmy svým vyzněním nestárnou ... (14.02.2008)

Takový předTerminátor. K Válečným hrám jsem se dostal díky Moviezone a jsem za to rád. Je rozhodně zajímavé sledovat tehdejší vize apokalypsy a hlavně jejich výpočetní techniku plnou čudlíků a světýlek blikající tak rychle, jak je situace vážná. Osobně bych si dokázal představit ještě temnější feeling bez té mladičkosti v podobě Brodericka a té holky, nebo dokonce nějaký špatný konec, ale dobrý. Filmů o počítači chtějící zničit svět není nikdy dost. (01.08.2018)