Reklama

Reklama

Bláznivá a zdánlivě bezcílná jízda přes Římskou riviéru svede dohromady bezstarostného řidiče se zastydlým studentem práv a jejich životy navždy změní směr. V polovině srpna se koná svátek Ferragosto, přičemž většina Italů slaví tak, že zavře krám a vyrazí na venkov nebo k moři. A právě v takový rozpálený den křižuje Bruno (Vittorio Gassman) liduprázdným Římem a shání telefon. Narazí na zakřiknutého vysokoškoláka Roberta (Jean-Louis Trintignant), který celé léto sedí nad právnickými skripty, a vytáhne ho ven na skleničku aperitivu. Z krátké zajížďky se ovšem rychle stává neřízený dvoudenní výlet po Římské riviéře až do Toskánska, plný šíleného předjíždění v úzkých zatáčkách, rozhlížení se po krásných ženách a všemožných eskapád při každém vystoupení z Brunova kabrioletu Lancia Aurelia Spider. Přes počáteční nesympatie a následné okouzlení velkohubým a bezstarostným řidičem si ovšem Robert stále více uvědomuje tragičnost svého nového přítele a skrze něj i své vlastní bezútěšné vyhlídky... Režisér snímku Dino Risi se proslavil jako tvůrce italských komedií s ostnem společenské kritiky. Ve svém ranějším díle dává Risi do kontrastu dva povahově rozdílné hrdiny a přes jejich upjatost či dětinskost však ani jednomu nestraní. V jistém smyslu představuje setkání Bruna a Roberta střet generací, fanfarónské lehkomyslnosti 50. let, kdy se poválečná generace mohla poprvé zhluboka nadechnout, a nastupující generace 60. let, vychovávaná uprostřed tržního kapitalismu a v honbě za kariérou. Svá nejslavnější díla natočil Risi právě s italským komikem Vittorio Gassmanem, který se stal jednoznačnou tváří režisérových tragikomických postav. Sváteční vyjížďku (1962) uvádí Česká televize v nově zrestaurované verzi a s původním barrandovským dabingem, stejným s jakým byl film před více než padesáti lety promítán v československých kinech. (Česká televize)

(viac)

Recenzie (57)

Willy Kufalt 

všetky recenzie používateľa

Dva mladí sympaťáci si během neplánované projížďky autem užívají chvíle ve víru bezstarostného života. Gassman a Trintignant hrají naprosto skvěle a s obrovským charismatem dva povahově zcela rozdílné muže, uvolněná šedesátková atmosféra má zde ve spojení s prosluněnou Itálií oněch časů i navzdory černobílému vizuálu podmanivé kouzlo, takže film si může dovolit plynout v té jednoduché historce bez větších zvratů a s důrazem na atmosféru, aniž by nudil. Pocitově jsem mnohem blíž měl k plachému Robertovi, s nímž jsem se brzy stotožnil a Bruna bral hlavně jako zábavného průvodce touhle vyjížďkou, s posledními minuty jsem však začínal tušit cosi tragického... Po většinu času pohodový film s nejednou hezkou chvilkou přenášel i na mě to kouzlo bezstarostného okamžiku a příležitost s hrdiny si ho na dálku vychutnat, než přijde neodvratný závěr. Přidávám se do řady k těm, které Sváteční vyjížďka bavila víc, než hippisácká Bezstarostní jízda, jejíž tvůrci tady inspiraci ve vybraných motivech i vyústění nezapřou. [85%] ()

andrii 

všetky recenzie používateľa

... si vyhodila z kopýtka. Zemi ladnou tryskem bere. Doslova. Doprava, doleva, spolu rovně. Pod kapotou přede motor neposeda. Rozpálí mapy cest, roztaví značky měst. "Bellisimo uomo." Bohémská, vitální nátura. Říman "Amore." Bourák Bruno. Když sešlápne plyn, roztančí kola. Roztočí silniční "mejdlo." La dolce vita, jehož nakažlivě nevázaný, zářivě odvázaný, perlivý, burácivý úsměv zůstává už jen v zrcátku zpětném. ()

Reklama

classic 

všetky recenzie používateľa

V Risiho klasickom titule z roku 1962 s názvom: Predbiehanie, išlo snáď len o to, koľko motorových vozidiel vlastne „predbehne” protagonista Bruno Cortona v podaní Vittoria Gassmana, alebo povedzme tiež, koľko najlepších scenáristických replík, si napokon prisvojí vo svoj vlastný prospech, a tak sa práve preto teraz následne (o)pýtam, na čo, do psej matere, si hneď vedľa neho (na)sadla do auta Lancia Aurelia B24 Spider i ďalšia, údajne dôležitá postava zakríknutého predstaviteľa Roberta Marianiho v podaní Jeana-Louisa Trintignanta, keď by si v podstate tento výstredný charakter poradil i úplne sám? • Skrátka, pôvodný scenár bol zväčša priaznivo nakloneným len pre túto ústrednú, 187 cm vysokú postavu, až tá francúzska, o rovných sedemnásť centimetrov nižšia, pôsobila hneď oproti nemu, nielen očividným, a k tomu i prebytočným dojmom, ale zároveň i ako takým „chudobným príbuzným”, stále zatieneným jeho energickou prítomnosťou, proste, Gassman na seba neustále strhával celú pozornosť, až to začalo pôsobiť akosi trápne, a pritom zo začiatku to vyzeralo dosť nádejne, no na druhej strane si taktiež treba uvedomiť i to, že som totižto ešte nevedel, s kým budem mať čochvíľa možnosť sa naplno zoznámiť, s akým mimoriadne „hyperaktívnym jedincom”, sa vydám po vskutku kľukatých cestách, v nebezpečných zákrutách; na taliansky spôsob. • Obidvoch hereckých predstaviteľov navyše obdivujem, ale mám naprosto reálneho zdania, že sa tentoraz vedľa seba vôbec nehodili.  • Možno by som dokonca vzniesol určitú námietku v tom zmysle, že samotné AUTO, napokon „hralo” vo filme hlavný prím, kedy si aspoň vďaka tomu prídu automobiloví nadšenci  na svoje...? ()

Autogram 

všetky recenzie používateľa

To boli časy, keď boli rímske pamiatky ľudoprázdne a miestami, kde sa dnes takmer nedá prejsť ani peši, sa prechádzalo autom plnou rýchlosťou. Plná rýchlosť je treťou hlavnou postavou filmu, a ten by mohol byť premietaný aj ako varovanie mladým nevinným dievčatám (aj chlapcom), že netreba bezhlavo nastupovať do auta k agresívnym neustále trúbiacim bláznom, akým je filmový Bruno. No v užívaní života sa mu nikto nevyrovnal, a to, čo zažil za dva dni, niektorí nestihnú ani za celý život. Tento film je oveľa, oveľa lepšia Bezstarostná jazda, a keby som si medzi nimi mal vybrať, tak si vyberám tú taliansku. ()

honajz 

všetky recenzie používateľa

Konec mě naštval. Protože vlastně nakonec vyhrál blbec. Takový Easy Rider, kdyby umřel kamioňák. Dobové reálie skvělé, putování od města k městu fajn, ale nakonec mi přijde, že ten rozvážnější a v podstatě moudřejší nakonec přišel o vše. A jestli si blbec něco uvědomil, to se nedozvíme. Ano, svoboda, nespoutanost a volnost, ale neměli bychom se snažit nutit druhým lidem život, který se jim na čas teoreticky může líbit, ale jinak inklinují k něčemu jinému. ()

Galéria (6)

Zaujímavosti (12)

  • První scény, které byly natočeny, byly právě ty, které film otevírají: natáčení probíhalo ve skutečnosti v polovině srpna, a protože Dino Risi ještě neměl vybraného herce pro postavu Roberta Marianiho (Jean-Louis Trintignant), použil dvojníka, a to jak v okamžiku, kdy se mladík objeví u okna, tak v úvodní části cesty, kdy projíždí Piazza di Spagna, Piazza del Popolo a Svatopetrské náměstí: záběry jsou vždy v dlouhém záběru a když auto projíždí před kamerou, postava si zakrývá obličej. (classic)
  • V roce 2016 prošel film velmi pečlivým 4K digitálním restaurováním. (sator)
  • Film provází a ve více scénách se v něm objeví v různých formách píseň italského zpěváka Edoarda Vianella „Guarda come dondolo“. (skinny9)

Reklama

Reklama