Réžia:
Mario MonicelliHudba:
Nino RotaHrajú:
Alberto Sordi, Vittorio Gassman, Silvana Mangano, Bernard Blier, Gian Luigi Polidoro, Mario Colli, Folco Lulli, Livio Lorenzon, Romolo Valli, Tiberio Murgia (viac)Obsahy(1)
Oreste (Alberto Sordi) přijme úplatek sto lir od Giovanniho, aby nemusel narukovat do první světové války, ale pak se na něj vykašle. Oba muži stejně neuniknou osudu a zúčastní se těžkých bojů na Piavě.... (MVanis)
Recenzie (14)
Na me film nezafungoval. Neprozil jsem ho s hlavnima postavama, ackoliv byly pomerne dost vyrazne, predevsim Vittorio Gassman. Chvilema se zdalo, ze film bude velmi dobre odlehcen humorem, ovsem pomerne rychle me to vyvedlo z omylu. Skoda. Rozhodne z filmu je citit vypoved o tom, ze tahle valka byla marnost. ()
Suverenne najlepsi Monicelli, bitka na Piave bol masaker i v ramci I. svetovej vojny. Americke vojnove filmy maju svoje kvality, ale len poniektore, Ruske vojnove filmy - tiez len poniektore videli kvalitu. Kazdopadne pochody na bojisko, vyborne dialogy, tempo, nechybaju vybuchy - humor tu ani snad nebolo treba, ja som sa zameral hlavne na vojnovy film : 92 % ()
S myšlenkou na film přišel Luciano Vincenyoni po přečtení povídky 'Deux amis' od Guy de Maupassanta. Scénáristé pak zakomponovali do příběhu postavy a situace ze dvou knih: Emilio Lussu - 'Un anno sull'Altipiano' a Piero Jahier - 'Con me e con gli alpini'. Novinář a spisovatel Carlo Salsa, který skutečně bojoval na Piave, spolupracoval na scénáři jako poradce a obohatil příběh o skutečné dialogy a souvislosti. Poprvé v italské historii byl příběh o 1. světové válce prostý propagandy, kterou razil fašismus i pozdější politické vedení, o bájné a hrdinské válce Itálie. Jako například ve scéně slavnostního uvítání vojáků z fronty v městečku. (Nebo poručík Gallina: Říkám, že jestli vyhrajeme tuto válku s těmi prostředky, co máme, tak jsme skutečně skvělá armáda.) Také proto měl snímek problémy s cenzúrou - byl zakázaný osobám mladším 18-ti let. Na stylu snímku se mi líbí vliv lehkosti neorealismu na složité téma. Film se dostal na seznam '100 italských filmů, které je potřeba uchovat' (100 snímků, které ovlivnily společnou paměť země v letech 1942 až 1978). ()
Prvé stretnutie s talianskym režisérom, Mariom Monicellim, ktoré nedopadlo, zrovna tak, ako som si sprvoti myslel. Nie je veľa kvalitných filmov z obdobia 1. svetovej vojny, o to som si viac predstavoval, že ma čaká nadštandardný zážitok v podobe slávnych kolegov, ako sú Kubrickov Paths of Glory, či Milestonov All quiet on the western front, samozrejme film disponuje tiež kvalitnými vojnovými pasážami s luxusne dlhými zábermi, a tak mám možnosť vidieť, až dokumentárnym spôsobom, na vlastnej koži, aké to bolo byť zabrodený v zákopoch ! To je na nezaplatenie, áno s tým súhlasím, pričom mi ani neprekáža, že sa film nesie v komediálnom duchu s dvojicou Sordi / Gassman, obidvaja sú vynikajúci. I napriek všetkým pozitívnym faktom, mi vadí to, že sa strašne nudím, patrilo by sa skracovať, tak aspoň, o dobrú pol hodinu ! Nebolo by to od veci, keďže tak strihač s režisérom, neučinili, preto dávam za pekné 3 hviezdičky, ani viac, ani menej, zlatý stred, ktorý tomu najviac svedčí ! PS : Krásna žena, Silvana Mangano tu je, tak kochajte sa ňou, vtedy ma film bavil - vehementne ! ()
Opravdu slušný válečný snímek zachycující osudy obyčejných vojáků během ostrých bojů. Vynikající herecké výkony Gassmana, Sordiho a dalších dokázaly vytvořit iluzi války a strasti nad ztrátami kamarádů nebo i rodiny velmi reálnou a nepříjemnou. A to i přes to, že je příběh sledován skrze osudy dvou vojáků, kteří se vždy vyhnou nejhoršímu a vždy přežijí. Konec filmu pak přináší jak rozhřešení našim dvěma hrdinům, tak i naději na vítězství. 80% hvězdiček ()
Galéria (6)
Fotka © Dino de Laurentiis Cinematografica
Zaujímavosti (17)
- Většina scén se natáčela v provincii Udine, v Gemona del Friuli, ve Venzone, v Sella Sant'Agnese, v příkopech palmanovských hradeb a v Nespoledo di Lestizza od 25. května do poloviny června 1959. Další scény se natáčely v Civita di Bagnoregio a San Pietro Infine. Podél říčky Galantina, mezi obcemi Forano a Poggio Mirteto, se natáčely všechny scény destrukce mostu. Vojáci, skuteční branci, byli ubytováni v budově školy v Poggio Mirteto. Scéna natáčení a závěrečná scéna se odehrávaly v Castellaccio dei Monteroni v Ladispoli. (classic)
- Původně chtěl Mario Monicelli vytvořit představu jakéhosi velkého vroucího kotle, z něhož se tu a tam vynoří nějaká postava; amorfní masa lidstva, vojáků, dělníků, nádeníků, vržená do zákopů uprostřed bláta, podél ovčích stezek, z níž se tu a tam vynořují typy a momenty. Přítomnost Vittoria Gassmana (Giovanni) a Alberta Sordiho (Oreste) nakonec zajistila, že se tak nestalo. Ostatně i při psaní scénáře byla oběma protagonistům přikládána větší důležitost, než se očekávalo. (classic)
- První natáčení filmu probíhalo ve Friuli: kopaly se zákopy a rekonstruoval se týl. Po několika dnech natáčení Mariovi Monicellimu zavolal Dino De Laurentiis, který viděl denní snímky filmu, kde vojáci a důstojníci vypadali otrhaně, špinavě (Monicelli nechal velký úsek země namočit čerpadly a pak řekl komparzistům, aby se váleli v blátě). Producent považoval představení za přehnané a všemožně se snažil režiséra odradit s argumentem, že nemůže ukázat armádu v takových podmínkách a že to veřejnost nepřijme. Po různých diskusích však De Laurentiis nakonec s Monicellim souhlasil. (classic)
Reklama