Fitzcarraldo

V posledních dvou týdnech si pročítám články o německých filmech, koukám na různé žebříčky a projíždím si filmografie německých filmových ikon. Během této činnosti jsem velmi částo narážel na film Fitzcarraldo. Při pouštěný traileru jsem si vzpoměl, že kdysi hodně dávno jsem Fitzcarraldo viděl v kině, takže má zvědavost ještě více vygradovala a vyvolala solidní se těšení na projekci. Už v prvních minutách mně bylo jasný, že se koná bingo. Werner Herzog tu předvádí absolutní filmařinu a Klaus Kinski životní výkon, tedy jeden z několika životních výkonů. Nestačil jsem žasnout kam až je člověk schopen zajít pro uskutečnění svého snu. Klíčová scéna sice trvá skoro hodinu, ale fakt stojí za to, během ní je totiž dostatek času přemýšlet nejen o hlavním hrdinovi, ale i přirodě, přirozeným prostředí Amazonie, jak to bylo tenkrát, jak ty místa vypadají asi dnes. Co všechno muselo být třeba, aby se udělal jeden několik desítek trvající záběr na přenášející i plovoucí loď . Film je opředen tolika historkama a událostma, že je téměř povinnost filmovýho fanouška hodit po něm očima a hvězdičkama. A kdyby v životě všechny povinnosti byli jako tato, nebylo by to zlý. (14.08.2017)

Snad poprvé vidím od Herzoga příběh, který je prodchnut nadějí a optimismem. Fitzcarraldo je kladná postava, jeho posedlost je poměrně neškodná a roztomilá, má dar pro své šílené plány nadchnout okolí (a když náhodou někoho, jako třeba správce železniční stanice, zklame, stále jsou sympatie na jeho straně). Hlavně, jeho nápad není poháněn touhou po moci a bohatství, ani ho netlačí vyšší autority a cíli nepodřizuje své morální zásady. Když ve finále dosáhne svého a podaří se mu dostat operu (mimochodem před vznikem filmu největšího zástupce umění), nebezpečně to zavání frajeřinou. Pozorovat kontrast mezi křehkou kulturou amazonských indiánů a několika tunového železného kolosu má také něco do sebe. Ale co naplat, já raději Herzoga, který cynicky pozoruje dekadenci a rozklad svých postav. (06.01.2011)

Herzog je niečo ako inzitný maliar. Sám sa viackrát vyjadril, že kto chce filmy robiť, nemal by ich pozerať. Preto chápem jeho svojský spôsob réžie, keď skutočne vidno, že nepoužíva žiadny konvenčný spôsob výroby filmu. A preto tie negatíva. Neexistencia zvukového dizajnu vás pripraví o značnú časť zážitku, cez sluch sa jednoducho na vaše emócie pôsobiť nebude. Film pôsobí divne ticho, a mnohokrát nie sú nazvučené do očí bijúce zdroje zvuku v obraze. Rovnako pôsobí zvláštne aj pohyb kamery a rozzáberovanie. Akoby to natáčal jeden z indiánov vo filme, ktorý nič netuší o konvenciách filmovej reprezentácie. Presvedčí vás však to, čo sa deje pred kamerou. Už len skutočnosť, že tú loď prevliekli cez obrovský kopec budí veľmi silný dojem (nielej hlavný hrdina to musel dokázať, ale režisér sám musel tu loď dostať na kopec bez akýchkoľvek trikov)................Herzog je zároveň dedič filmárov antropológov ako bol Jean Rouch. Fyzická réžia. (13.08.2012)

Nádhera, aká sa objaví len raz za čas, že zopakovať ODVAHU režiséra a herca, sa už zopakovať jednoducho nedá, a vie to aj TENORISTA ENRICO CARUSO, ktorého počúva a obdivuje hlavný hrdina Brian Sweeney Fitzgerald - 'Fitzcarraldo' , v podaní životnej roly herca KLAUSA KINSKIHO i režiséra HERZOGA. Vidieť tento skvost vo vysokom rozlíšení, je pastvou pre oči, obdivuhodná práca KAMERY, že podujatie sa na výpravu “FITZA” , spolu s posádkou, ktorá aj tak nevydrží až do konca, ba ostanú niektorí na čele s kapitánom, či strojným mechanikom, od ktorého som čakal všeličo, no bol som ako v nemom úžase, keď oddaní, domorodí indiáni pomôžu s kolosom, ktorý vie čarovať na vode, lodný parník sa dostáva do miesta, kedy nastanú krušné chvíle a energetický Fitzcarraldo sa rozhodne tento parník preniesť cez kopec, aby sa dostal na druhý breh ! Váha je to ale astronomická a podariť sa to samozrejme podarí, s poriadnym vypätím síl indiánov, ktorým pretečú všetky nervy, pokiaľ nastane ten okamih a Fitz bude vo vytržení, v akom nikdy v živote nebol, totiž jeho IDEA je taká, že v pralese si chce postaviť OPERU ! Neviem si predstaviť v hlavnej úlohe nikoho iného, okrem KLAUSA, ktorého démonický vzhľad, rozpráva za všetko, vynikajúci herecký výkon odvážneho šialeného dobrodruha, možno blázna, ktorý si myslí, že dokáže čokoľvek, akoby sa pasoval v niektorých pasážach, za samého pána Boha ( nechcem sa rúhať, ale je to tak ), ktorý ide hlavou proti múru, ktorý zničí, prejde, zdolá prekážky, oslobodí sa spod životnej úlohy, aká mu bola zrejme predurčená, má krásnu priateľku MOLLY, v podaní krásnej CLAUDIE CARDINALE, ktorá s ním na výpravu nepôjde, kochať sa jej výstrihom sa môžem len v úvode, vlastne mám tu TRADEMARK, poznávacie znamenie, že začiatok i koniec bude rovnaký, len na inom mieste, s hudobnou zložkou operety. Claudia,,ako som už kedysi spomínal, že nie je dobrá herečka, čo by zahrala heroický výkon, ale je maximálne vhodná ako perfektný doplnok na spríjemnenie kulisy, tak táto krásavica tu má menej priestoru ! Podotýkam, že plné hodnotenie si film, ako celok, skôr nezaslúži, lebo sa sem - tam vlečie, ale ide o to, že filmoví tvorcovia sa podujali na husársky kúsok, a preniesli v reáli KOLOS, bez počítačových trikov, tak najmä preto, ale i pre úžasnú kameru kameramana THOMASA MAUCHA, ktorého zábery drsnej prírody, sú spektakulárne ! (24.05.2015)

Uhrančivá scéna prenosu parníka cez horu približuje film skôr k hororu. Predstavuje to jediné, čo si z Fitzcarralda pamätám. Už v detstve tá scéna desila. Presvedčivo totiž ukazuje ľudské zlo maskované tvorivým umeleckým zámerom. V skutočnosti ide vždy len o vrtoch nezodpovedného grázla a jeho epigónov, ktorí pri podobných záležitostiach neváhajú v mene vznešeného umenia zničiť akékoľvek prirodzené prírodné prostredie. Mediálna prezentácia ospravedlní všetko, lebo však nápad je taký čačano utešený. Vždy ide len a len o čisté ukojenie ega, ktoré tak často a radi marketingoví lobisti a im naklonení umeleckí žurnalistickí teoretici nazývajú prenikavým architektonickým vizionárstvom, či výnimočne nadaným duchom. Ako príklad môžu slúžiť konštrukcie zimných olympijských areálov, pri ktorých tvorbe sa vyrúbu tisíce hektárov lesa. Pár rokov po hrách ostávajú spustnuté strediská a nezvratne poškodená príroda. Druhou vecou sú škody, ktoré s buldozérom v pralese napáchal samotný Herzog so svojim štábom. (22.08.2014)