Milovníci hudby

Film treba chápať ako umeleckú výpoveď Kena Russella a nie každému sa môže páčiť. Otvorene rozpráva o Čajkovského homosexualite ( je známe že Richard Chamberlain je podobne orientovaný ) a problémoch s tým spojené vo vzťahu k dvom ženám - k manželke ( famózna scéna vo vlaku ) a k mecenáške, ktorá ho finančne podporuje v práci. Je to práve jeho geniálna hudba ako silný vyjadrovací prostriedok a veľmi napomáha pochopiť kliatbu jeho orientácie, frustráciu a rozorvanú dušu umelca. Hudba hraje takmer neustále a v spojitosti s dlhými pasážami bez dialógov tvorí dokonalú hudobno-obrazovú extáziu. 4+ (07.05.2011)

Hodně komplikovanej a těžkej film. Než jsem se mu dostal pod kůži, tak jsem se trochu ztrácel v plynulých přechodech mezi realitou a imaginací. Chamberlain hraje Čajkovskýho dokonale a Čajkovskij sám byl zřejmě komplikovanej a zahloubanej týpek, přesně jako je jeho fantastická hudba. Tenhle film pro mě objevil některý pro mě neznámý Čajkovskýho kusy a za to mu dík. (09.01.2008)

Veľmi príjemné prekvapenie. Ako fanúšik Kena Russella a aj čiastočne vážnej hudby (Nikdy som neprenikol do toho žánru na toľko ako by som chcel) som si nevedel predstaviť ako môže tento mix fungovať. Čakal som, že v tomto životopisnom filme sa Russell uzemní alebo minimálne štúdio mu zatrhne jeho extrovertné-kontroverzné vízie ktoré z negatívnych pocitov vytvárajú hmatateľnú hrôzu. Šialené vizuálne spracovanie fantázie, snov, túžob ma počas sledovania fascinovali. Celé dokopy mi to sedelo. Hudba, kamera, príbeh. Po prvotnom príjemnom šoku som si uvedomil, že v podstate sa nemám čo čudovať. Príbeh skladateľa ktorý je homosexuál a svoj spoločenský status sa snaží zachrániť v manželstve zo ženou a pri tom sa opúšťa v litroch alkoholu, nemá mať žiadne konzervatívne spracovanie. (25.11.2021)

Ľudia nadradzujú intímny život človeka nad jeho ľudské či dokonca umelecké kvality. Človek je zbytočne veľkým géniom, keď nemá „ten správny“ intímny život. Práve takúto nebotyčnú stupiditu nám chce režisér pripomenúť a keďže ľudia sú sprostí stále, film na aktuálnosti nič nestráca. Máte radi hudbu z Labutieho jazera? Potom by vám nemalo vadiť to, či Čajkovskij šukal s veveričkou (alebo kým). Presne táto otázka a táto odpoveď bola motiváciou k vzniku filmu. Russellova záľuba v iracionálnych víziách sa tu kongeniálne snúbi s Čajkovského dekadentným romantizmom (i keď je pre mňa záhadou, prečo sa nazýva dekadentný). Výprava a kostýmy sú skvostné, flashbacky vytvárajú dostatočný priestor na uplatnenie nádhernej hudby. Postupne do idylického príbehu preniká nemilosrdný naturalizmus, ktorého scény akoby maľoval Henri Gervex (Návrat z bálu, 1879 alebo Milenecká hádka, 1887), no a k záveru už režisér usúdil, že nastal čas byť k divákovi nemilosrdný. Tak mu treba. (10.09.2022)

Tuš lóži klasiků. Hold vzdáš, kdo tvému talentu mecenáš. Jen výš a výš. To je to, o čem drahně sníš. Ty víš, že skrz své múzy čníš. Tak pozvedni svou číš, slova chvály uslyšíš. Svou duši do všech koutů roztřepíš. Démony nitra marně vyháníš, trpíš, tóny libé neztišíš, génia v sobě nařasíš, koncertní sály vášnivou strunou omámíš, publikum do výšin i hlubin přivádíš. Příběh příběhů oslovuje, osvobozuje, duši vysvobozuje, v díle díl nostalgie i šílenství vábí, hřímá a svou auru k světu obraz světel, stínů jímá. (20.03.2015)