Ghost House

Naprosto tuctová duchařina, která se sice odehrává v exotickém a potenciálně zajímavém prostředí, ale ve skutečnosti na ní všechno působí okoukaně a povědomě. Řemeslně sice vysoustružené bez nějakých zásadních problémů, ale strašení na mě vůbec nezabíralo. Hřebíčkem do rakce je hlavní mužská postava, někoho tak nesympatického muselo dát fakt práci najít. (28.08.2017)

Jim a Julie prichádzajú do Thajska kvôli relaxu, ktorý im v New Yorku popri každodenných pracovných povinnostiach nie je nijak dopriaty. Ihneď po prílete do krajiny, spoznávajú veselého, veľmi ochotného taxikára Goga, ktorý im je s čímkoľvek ochotný výjsť v ústrety. Keď Julie prijme Jimovu žiadosť o ruku, všetko nasvedčuje tomu, že ich čakajú krásne chvíle plné lásky v krajine, ktorá je na takéto okamihy akoby predurčená. Lenže Thajsko, je taktiež kultúrou plnou mystiky a záhad, ktorej tradície treba rešpektovať viac, ako kdekoľvek inde na svete. A to obzvlášť, keď sa vďaka "náhodnej" známosti s dvomi neznámymi mužmi, chtiac nechtiac, zapletú s krutým duchom, zvaným "Watabe" ... Vôbec nie najhoršie ducharina. Kvalitu prevedenia na slušnej úrovni obohacuje pár solídnych, atmosferických pasáží. Čo sa týka vzbudenia laku ako takého, nie všetko na mňa zabralo, ale zas na druhú stranu, snaha sa tvorcom rozhodne uprieť nedá. Neviem či sa to bude pozdávať ostatným, no vďaka solídnemu tempu, kedy sa najmä v druhej polovici takmer neustále niečo deje, to na to priemerné hodnotenie zrejme bude. (25.08.2017)

Solidně zvládnuté duchařské béčko držící takřka do puntíku žánrových pravidel. Atmosféra většinou slušná, místy výborná, lekačky fungovaly přibližně napůl a strašidlo tvůrci vystřihli na jedničku. Když to tak vezmu kolem a kolem, tak takovéhle klasické potvory už se tolik nevidí. Z herců mi sedla hlavní hrdinka, naopak její mužský protějšek byl na bombu. Nic převratného, ale na dobrou noc je to tak akorát. 60% (10.09.2017)

Solídny duchársky horor, odohrávajúci sa v nádhernom prostredí Thajska, v ktorom našťastie hrajú prím americkí herci (ázijské fejsy sa mi najmä v japonských a kórejských hororoch zvyknú pliesť...). Duchovi, ktorý terorizuje hlavných hrdinov je tu dopriaty dostatok priestoru, jeho maska je zlovestná a v závere dôjde aj na exorcizmus. Jediné, čo ma občas iritovalo, bol priblblý výraz predstaviteľa ústrednej mužskej postavy Jamesa Landry Héberta. (28.08.2017)

Aby bolo jasné, hnevám sa. Hnevám sa na režiséra, že v druhej polovici urobil všetko pre to, aby som nemohol dať 4*, hoci spočiatku som bol presvedčený o tom, že ich udelím. Začiatok je totiž vskutku vydarený, desivý a zaujímavý. Pripomína (americkú) Nenávisť a Seventh Moon (od Eduarda Sáncheza), kde sa Američania tiež ocitajú v exotickom, pre nich neznámom, poverčivom a mystickom prostredí, ktorému nerozumejú, nikto nerozumie im a nie vlastnou vinou sa zapletú do hrôzostrašných vecí, ktoré ich môžu zničiť. Výprava, atmosféra, strašidelné scény, to všetko Ghos House má. Bol som mierne, jemne, opatrne nadšený. No a potom prišla druhá polovica. A netvrdím, že bola mizerná. Nie, to vôbec nie. Ale začala sa strácať sama v sebe, začarovane sa motala v kruhu, príbeh sa stával nezáživným a nudným, dej sa rozdroboval, stával sa rutinným a stereotypným, prestával dávať zmysel a, nuž, proste ma nebavil. Koniec bol taký, že aby sme mali koniec a mohli ísť domov. Škoda. Ale v istých momentoch nadpriemerný film s pár fakt hnusnými scénami. Lenže je ich málo a prevládajú nad nimi priemerné, až podpriemerné. Plus sa blbo držia palce páriku, ktorý sa strašne dojemne zasnúbi v cudzej krajine, potom týpek pozrie na zadok miestnej slečny a zrazu je po láske. Mark Boone Junior (tradične) potešil. (17.09.2017)